Známym tváram sme umožnili vrátiť sa späť v čase, do detstva, a to rovno počas najkrajších sviatkov v roku! Stačilo vziať ich staré fotografie, všetko starostlivo naaranžovať, a potom už len stlačiť spúšť fotoaparátu.
Lenka Čviriková-Hriadelová (40): Najskvelejší darček? Lekársky kufrík!
Detská fotka Lenky, vtedy ešte iba Hriadelovej, vznikla, keď mala necelých päť rokov a pod stromčekom ju čakal najúžasnejší darček jej života. „Bol to lekársky kufrík, vtedy veľmi vzácna vec. Bol socializmus a také veci sa nikde nedali zohnať, neviem, kde ho naši kúpili, musím sa opýtať mamy,“ spomína so smiechom moderátorka, ktorá odmala túžila byť lekárkou a veľmi intenzívne liečila najmä svoje plyšové hračky. „Strašne som ich ničila, boli neustále napustené vodou, lebo som ich očkovala. Potom viseli nad vaňou za uši, aby odkvapkali, aby znova mohli byť očkované.“
Po druhýkrát vraj Lenku rodičia šokovali darčekom, keď pod stromčekom objavila detskú práčku. „Tiež neviem, kde to zohnali. Normálne to malo bubon, otáčalo sa to a vypúšťalo vodu! Podľa mňa to bolo z Tuzexu. Kufrík a práčka, to sú moje dva najskvelejšie vianočné momenty.“ A v ktorú dennú či večernú hodinu by sa ona vrátila na 10 minút v čase? „Veď to je jasné, keď bolo po večeri a nasledoval rozbeh pod stromček!“
Michal Hudák (45): Chcel autíčko, dostal papuče
Jeho najstaršou vianočnou spomienkou je vôňa. „Pamätám si, ako voňalo ihličie zo stromčeka, z kuchyne kapustnica a ešte jedna vec. Mne zvláštne voňajú ozdoby, tie girlandy, čo sa vešajú na stromček a toto sa mi v zábleskoch vybavuje tiež,“ rozpráva moderátor Michal Hudák. Ak by mal možnosť vrátiť sa na chvíľu do detských Vianoc, rád by opäť prežil rôzne časti Štedrého dňa. „Kým som bol menší, najviac som sa, prirodzene, tešil na to, čo bude pod stromčekom. V časoch, keď som ale ja bol decko, tak toho naozaj nebolo veľa. Zatiaľ čo ja som si prial autíčko na diaľkové ovládanie, rozumej také s káblom, tak som dostal papuče,“ vysvetľuje so smiechom.
Iné želanie sa mu však splnilo. „Pamätám si, v roku 1974 vymyslel Ernő Rubik Rubikovu kocku a ja som ju veľmi chcel. Bolo to však drahé a nedalo sa to zohnať. No otec ju nakoniec zohnal a ja som bol ten najšťastnejší človek.“ Mišo ale ako dieťa rád obdarovával. „Robil som v rozhlase, niečo som zarobil a odložené peniaze som pomenil na bony. Každý z rodiny potom odo mňa dostal plechovkovú Coca-Colu. V brutálnom socializme!“
Mirka Partlová (29): Vianoce v posteli
„Pamätám sa, že vždy počas vianočných sviatkov som bola už asi o šiestej ráno hore, pozerala som rozprávky a aby mama mala odo mňa pokoj, takto mi ustlala pred stromčekom,“ spomína so smiechom herečka Mirka Partlová na vznik svojej vianočnej fotky z detstva a dodáva: „Vlastne som takto trávila celé Vianoce – v posteli.“
Jej prvá vianočná spomienka však nie je spojená s polohou ležmo, ale s listom Ježiškovi. „Presne si pamätám na ten úplne prvý a mám ho doteraz odložený. Bol totiž celé roky založený v jednej knižke, a tak sa archivoval.“ Čo v ňom malá Mirka písala? „Že chcem šteňa, dokonca som ho tam aj nakreslila. Ale nedostala som ho.“ Ak by mala možnosť vrátiť sa na desať minút do detstva počas Štedrého dňa, vie presne, ktoré chvíle by si rada opätovne užila. „Keď ma otec zobral na dvor, začal mi ukazovať hviezdy a ja som sa náhodou otočila a videla som mamu, ako zo skrine vyťahuje darčeky a dáva ich rýchlo pod stromček. To bol asi najkrajší pohľad, aký som kedy videla.“
Vilo Rozboril (47): Ježiško alebo sused Choma?
Na detskej fotke mal rok aj desať mesiacov a, mimochodom, išlo o Vianoce temného roku 1968. Vilo si z nich, samozrejme, nič nepamätá... „Je však evidentné, že som patril k prvým slovenským raperom. Určil som trendy, ktoré prišli o 30 rokov,“ smeje sa moderátor. Jeho prvá vianočná spomienka sa vraj viaže na červenú Barborku. „Bolo to šľapacie autíčko, ktoré sme, neviem prečo, takto pomenovali. Poobíjal som s ňou doma všetok vysoko lesklý nábytok. ,Vilinko, to nemôžeš. Počkáme, kým bude teplejšie a potom pôjdeme von,‘ pamätám si, ako mi hovorila mama. No presvedčte 3 – 4-ročné decko, že má čakať s vianočným darčekom na marec. To som samozrejme, odmietal. ,Prepáčte, Ježiško mi dal darček teraz, on vie najlepšie, čo robí a keď mi ho dal v decembri, tak určite nechce, aby som čakal, kým ho vyskúšam.‘ Takže som chodil na Barborke po byte a likvidoval, čo sa dalo,“ spomína Vilo.
Moderátor by si vraj v detskej koži ešte raz vychutnal chvíle, ktoré predchádzali rozbaľovaniu darčekov. „Ten koniec večere, keď sme tŕpli a tešili sa, keď sme následne skúsili kľučku na obývačke, tá sa nezasekla, dvere boli otvorené a tam bol nádherný vysvietený strom... To bolo pre mňa najmagickejších 10 minút roka, to najčistejšie šťastie. Nám to navyše rodičia robili tak, že izbu, kde bol stromček, už v noci z 23. na 24. decembra zamkli. Ako malí sme úplne verili tomu, čo nám hovorili, že ju zamkol Ježiško a niečo tam robí. My sme tú izbu s bázňou obchádzali, no keď som mal tak 11 rokov a už som vedel, ako to je, snažil som sa načapať rodičov, ako zdobia stromček. No moja o rok mladšia sestra mi strašne začala nadávať, že čo si to dovoľujem. Ja jej na to: ,Čo si hlúpa, myslíš, že to fakt robí Ježiško?‘ A ona: ,Jasné, veď ja to viem, ale nechcem im pokaziť radosť.´ Pohádali sme sa, začervenal som sa a nič som nespravil.“ Doteraz však Vilo nevie, kto počas večere dvere na obývačke záhadne odomkol, keď celá rodina bola v kuchyni. „Možno to robil sused Evžen Choma, ktorému naši dali tajne kľúče. V prípade, že to ale nebol sused, v tom prípade musím všetkým zvestovať veľkú novinu, že izby zamyká a odomyká Ježiško!“
Martin Nikodým (43): Otec si daroval vláčik
Vianoce 1971. Presne z toho roku pochádza fotka malého Martina Nikodýma, ktorý mal vtedy ešte len niekoľko mesiacov. To však nebránilo jeho otcovi, aby mu miesto plyšovej hračky či kociek podaroval elektrický vláčik. „Bol to darček, o akom vždy sníval môj otec. Ja som vtedy ešte vôbec netušil, čo sa s tým robí, ale otec z toho mal obrovskú radosť. Myslím, že ma k tomu len tak nepustil, hoci to bol darček pre mňa,“ smeje sa moderátor, ktorého železnička sa nasledujúce roky rýchlo rozrastala. „Otec kupoval rôzne dráhy, elektrické výhybky, domčeky, ktoré sme spolu lepili.“ Na oplátku si však aj moderátor po rokoch splnil vlastnú túžbu cez syna. „Kúpil som mu vtruľník na diaľkové ovládanie, o ktorom som vždy sníval,“ dodáva veselo.
Ak by sa on mohol na chvíľu vrátiť do detských Vianoc, zvolil by si podobne ako ostatní magické momenty tesne pred prezeraním darčekov. „Pamätám sa, že hneď, ako som sa na Štedrý deň prebudil, moja myseľ bola fixovaná iba na ten moment otvárania darčekov. Otec vždy tesne predtým zbehol dolu a zazvonil na náš bytový zvonček, čo som sa ale dozvedel až neskôr. To som sa už celý chvel, lebo som vedel, že zvoní Ježiško. Otec následne prišiel do kuchyne, kde sme boli všetci zavretí a povedal, že už tu bol a môžeme sa ísť pozrieť. Tak tento moment by som chcel zažiť znova!“
