V roku 2014 venujeme týmto velikánom samostatný seriál článkov. V tejto časti vám predstavujeme až päticu významných učencov a priekopníkov slovenskej vedy.
Ján Weber (* 1622 - † 1686): Uznávaný lekárnik
Rodák z Vinosadov (okres Pezinok) založil v Prešove prvú lekársko-lekárnickú školu v Uhorsku. Mladých lekárnikov aj sám vyučoval. Ako uznávaný odborník dozeral na dodávanie liečiv pre armádu. Napísal aj jednu z prvých kníh so zdravotnou tematikou na Slovensku, zaoberá sa morom. Weber sa pričinil aj o rozvoj prešovského školstva.
Jozef Maximilián Petzval (* 1807 - † 1891): Priekopník fotografie
Pochádzal zo Spišskej Belej, na viedenskej univerzite prednášal matematiku. Skonštruoval fotoobjektív s veľkou svetelnosťou, a tak skrátil niekoľkominútové expozície na sekundové. Petzval zároveň zdokonalil aj optiku v ďalekohľadoch.
Anton Bernolák (* 1762 - † 1813): Otec spisovnej slovenčiny
Narodil sa v Slanici, dnes zaniknutej obci zaplavenej Oravskou priehradou. V rokoch 1787 až 1790 vypracoval jazykové diela, čím uzákonil spisovnú slovenčinu, tzv. bernolákovčinu. Bernolákovčinou písalo okolo 130 literátov, preložili do nej viac než 80 prác cudzích autorov.
Adam František Kollár (* 1718 - † 1783): Radil Márii Terézii
Prezývali ho slovenský Sokrates. Rodák z Terchovej (okres Žilina) pracoval ako riaditeľ dvorskej knižnice vo Viedni. Jeho vedomosti si všimli aj na cisárskom dvore, a tak sa stal Adam František Kollár radcom Márie Terézie. „Zohral významnú úlohu pri jej školských reformách, ktorými školstvo získalo svetskejší a modernejší charakter. Presadzoval vlastivedné a technické predmety, vyučovanie v materskej reči a bol proti diskriminácii chudobných študentov,“ udáva spisovateľ Ján Barica.
Slovenský učenec vo svojich názoroch predbehol dobu. Vydal totiž dielo, v ktorom poukázal na nespravodlivé privilegovanie uhorskej šľachty. Požadoval, aby aj šľachtici v Uhorsku platili dane, pretože život poddaných bol neznesiteľný. O spise dokonca rokovali na sneme v Bratislave, napokon Kollárovo dielo pobúrená vrchnosť spálila.
Adam František Kollár patril tiež k priekopníkom filológie a orientalistiky. Ovládal slovenčinu, nemčinu, maďarčinu, latinčinu, hebrejčinu, gréčtinu, perzštinu či arabčinu. Vždy sa verejne hlásil k Slovákom.
Samuel Mikovíni (* 1686 - † 1750): Kreslil kvalitné mapy
Do histórie vstúpil najmä svojimi podrobnými mapami slovenských žúp. Okrem umeleckého nadania mal aj technické vlohy, v Bratislave napr. budoval protipovodňové hrádze. Slávne obdobie zažil v Banskej Štiavnici, pracoval ako hlavný zememerač banských miest a riaditeľ banskej školy. Pre štiavnické bane navrhol dômyselný systém vodných nádrží a hrádzí. Aj vďaka nemu založili v Banskej Štiavnici prvú banskú akadémiu v Európe.
