Kongresmanov nebaví pozerať sa na situáciu na Ukrajine. Novoprijatá rezolúcia posiela americkú vojnovú techniku priamo na územie nášho východného suseda. Podľa odborníkov sa svet ocitol najbližšie ku globálnemu konfliktu od čias kubánskej krízy. O vypuknutí tretej svetovej vojny otvorene hovorí aj bývalý kandidát na amerického prezidenta Ron Paul (79), ktorý tak priamo podporil vyjadrenia Roberta Fica (50).
Nedali si servítku pred ústa! Americký Kongres poslal svetu jasný signál. Ruské panovanie na východnej Ukrajine a na území ďalších východoeurópskych štátov už tolerovať nebude. Spojené štáty americké a členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) sa podľa politikov musia pripraviť na najhorší scenár! „Od Ruska požadujeme, aby svojich vojakov stiahlo nielen z Ukrajiny, ale aj z Gruzínska a Moldavska. Nech zastaví zbrojenie separatistov. Barack Obama by sa mal pozrieť na zmluvu o pripravenosti štátov NATO v prípade, ak dôjde k najhoršiemu,“ znelo z úst kongresmanov a z oficiálneho dokumentu, ktorý nadobudol platnosť
Ron Paul varuje
Na to, že podobné vyhlásenia a zmluvy môžu v napätej situácii všetko ešte len zhoršiť, upozornil bývalý kandidát na amerického prezidenta Ron Paul, ktorý je známy kritikou zahraničnej politiky svojej domoviny. „Musíme si dávať pozor na tých členov Kongresu, ktorí hlasujú, aby nás priblížili k vojne s Ruskom. Iróniou je, že veľká časť zákonodarcov odsudzuje Rusko presne za to, čo americká vláda robí niekoľko rokov v Sýrii a na Ukrajine,“ povedal otvorene Paul, ktorý sa týmto vyhlásením priblížil k slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Obaja sa obávajú toho najhoršieho. „Na 70 percent hrozí vojenský konflikt na Ukrajine a nielen tam. Táto informácia je vážna a mám ju z nemeckých zdrojov,“ šokoval Fico minulý týždeň a aj včera trval na svojom prostredníctvom vyjadrenia svojho tlačového oddelenia. „Môžeme len zopakovať, že pravdepodobnosť rozšírenia tohto konfliktu je vysoká. Ukrajina bezprostredne susedí so Slovenskom a predseda vlády musí informovať o bezpečnostných rizikách vyplývajúcich z mimoriadne napätej situácie v tejto krajine,“ skonštatoval Erik Tomáš.
Stíhačky na hraniciach
K chaotickej situácii na východnom fronte neprispievajú ani udalosti z posledných hodín. Ukrajinský parlament sa dohodol na vypustení neutrálnosti z ústavy. Chce sa jednoznačne postaviť na stranu Západu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko nenechá len tak budovanie amerických základní v Európe. Podľa Lavrova sme sa ocitli v najväčšej hrozbe globálneho konfliktu od skončenia studenej vojny. Navyše, NATO zaznamenalo nad Baltským morom zvýšenú aktivitu dvoch ruských stíhačiek, ktoré tam nemali čo robiť. Práve podobný incident by podľa odborníka mohol znamenať začiatok vojny. „Ak by nejaký konflikt vypukol, bolo by to vtedy, keď by Rusi prekročili hranicu akéhokoľvek členského štátu NATO. V súčasnosti sa väčší dôraz kladie na ekonomické sankcie. To je krok k tomu, aby sme sa vyhli konfliktu, ale nájdu sa aj takí, ktorí za sankciami vidia spúšťač vojny,“ povedal analytik Ivo Samson, podľa ktorého bude z amerického rozhodnutia ťažiť iba jediný štát. „Ukrajinci sa tejto rezolúcii potešia, ale nie Európania, ktorí musia nasledovať svojho partnera a ochrancu. Môže dôjsť k sporom medzi USA a niektorými európskymi štátmi, takže táto rezolúcia poškodzuje hlavne náš kontinent,“ uzavrel Samson.
Rezolúcia 758
Američania požadujú:
- stiahnutie ruských ozbrojených síl z Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska
- vojenskú pomoc Ukrajine
- zastavenie vojenskej spolupráce medzi Ruskom a NATO
- viac sankcií proti vrcholným predstaviteľom Ruska
- kontrolu zmluvy o pripravenosti útoku Američanov a NATO
- rozširovanie svojich správ v ruštine
Chmelár: USA nás zaťahujú do konfliktu
Politický analytik Eduard Chmelár tvrdí, že najväčším problémom sú americké rakety v Európe. „Keby sa tento projekt dokončil, Spojené štáty by sa stali neohrozeným hegemónom, ktorý by si mohol diktovať podmienky, zastrašovať a kontrolovať svet vo všetkých oblastiach. Nevyhnutným dôsledkom tohto kroku je, že ohrozené štáty sa budú musieť brániť, čo vytvára ďalšiu špirálu už aj tak extrémne vysokého zbrojenia,“ vysvetlil Chmelár s tým, že nie ruská, ale americká politika zaťahuje Európu do otvoreného konfliktu. „Ich politika odporuje túžbe ľudí po odstraňovaní nepriateľstva medzi Východom a Západom. Nezvyšuje našu bezpečnosť, ale tlačí nás k vojne. Mierumilovní ľudia by to mali jednoznačne odmietnuť,“ povedal Chmelár.
Keď bol svet k vojne najbližšie
Kubánska kríza
V roku 1962 sa svet ocitol najbližšie k ďalšiemu svetovému konfliktu. ZSSR umiestnil na Kubu jadrové rakety za účelom ochrany ostrova a v reakcii na USA, ktorých zbrane boli v Európe. Za 12 dní trvania krízy došlo k viacerým konfliktom.
Zablúdené lietadlo
Americký pilot v roku 1962 zablúdil pre zlé počasie a ocitol sa nad územím ZSSR. Sovieti za ním ihneď poslali stíhačky. Zareagovali aj Američania. Ich stroje mali jadrové hlavice. Nakoniec si to vysvetlili.
Ponorky
V ten istý deň, keď zablúdilo americké lietadlo, americká ponorka vystrelila výstražné strely na sovietsku, aby ju prinútila vynoriť sa. Sovietsky kapitán si myslel, že ide o reálne strely a na Američanov chcel poslať jadrové hlavice. Jeho posádka ho však, našťastie, stihla upokojiť.
Cvičenie
V roku 1979 začal obranný americký systém NORAD hlásiť začiatok útoku ZSSR. Armáda sa pripravovala na okamžitý protiútok. Nakoniec pracovníci včas zistili, že išlo o simuláciu útoku. Americký prezident Carter to musel vysvetliť sovietskemu kolegovi.
Zlyhanie
Rovnaký problém zaznamenal aj sovietsky systém v roku 1983. Odrazu v strede noci hlásil vystrelenie piatich amerických jadrových hlavíc. Plukovník Stanislav Petrov (na obr.) nespanikáril a situáciu vyhodnotil ako zlyhanie vlastného systému.
Simulácia
V tom istom roku Američania pripravovali v Európe simuláciu tretej svetovej vojny. Všetko vyzeralo až tak reálne, že Sovieti počítali s reálnym začiatkom konfliktu a svoje zbrane pripravili na najvyššiu pohotovosť. Stačila jedna chyba alebo zámienka a dejiny by sa prepisovali.
