V jeho prípade možno skutočne hovoriť o raketovej kariére, do leta tohto roku totiž o ňom ako o štátnom tajomníkovi ministerstva financií verejnosť ani netušila. Pred piatimi mesiacmi sa stal znenazdajky ministrom školstva. Odborníci preto skloňujú výrazy ako personálna kríza v Smere aj premyslená taktika predsedu strany Roberta Fica.
Keď Pavol Paška po komunálnych voľbách nečakane podal demisiu a vzdal sa aj poslaneckého mandátu, premiér Robert Fico tvrdil, že meno jeho náhradníka ohlási do 48 hodín. Nakoniec verejnosť čakala na Paškovho nástupcu 9 dní. Smeráci robili tajnosti a špekulovalo sa najmä o súčasnom ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi. Z kuloárov však prenikli informácie, že o pozíciu záujem nemá.
Raketová kariéra Pellegriniho zaskočila aj odborníkov. Zo štátneho tajomníka ministerstva financií a ministra školstva sa totiž vypracoval na pozíciu druhého najvyššieho ústavného činiteľa v štáte za neskutočných 145 dní. „Neviem, či majú personálnu krízu, veď sa ani nezohrial na ministerstve,“ zamýšľa sa politológ Ján Baránek. „Je to náročná a zodpovedná funkcia, dôležitá je stratégia pána Pellegriniho. Toto rozhodnutie by som naozaj netipoval,“ tvrdí.
Podľa odborníka Miroslava Kusého ide o dopredu premyslený ťah. „Podľa mňa je to priehľadný manéver. Paška bol silný človek. Stál za ním lekársky priemysel. Mal silné postavenie. Teraz išlo o to, či na jeho miesto príde druhý silný človek, alebo človek bez mena. Stal sa druhý prípad,“ myslí si Kusý. Podľa jeho slov je Pellegrini človek, ktorý nebude robiť problémy a bude poslušne počúvať rozhodnutie predsedu Roberta Fica.
Stavili na mladú krv
Premiér tvrdí, že Pellegrini sa za pár mesiacov vo funkcii ministra školstva osvedčil. „Vsádzame na energiu a konsenzuálnosť, na človeka, ktorého vek neviem, či nazvať stredným, alebo dobrým. Myslím si, že toto bude rozhodnutie na prospech celej NR SR. Peter Pellegrini bol ministrom školstva päť mesiacov, vybudoval vlastný tím a priniesol dynamiku,“ odôvodnil výber Fico. Na druhej strane však na skúsenosti Smer stavil pri výbere nástupcu odvolanej podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej.
Stal sa ním poslanec Miroslav Číž. Pellegriniho v kresle ministra školstva vymení jeho štátny tajomník Juraj Draxler. Politológ Baránek však upozorňuje, že to môže byť pre rezort veľká rana. Za posledné obdobie sa do čela ministerstva postaví už tretí človek. Nástupca Pavla Pašku, Peter Pellegrini sa k svojmu novému postu včera nevyjadril, hoci bol na predsedníctve Smeru prítomný.
Takto išiel hore
Kariéra Petra Pellegriniho sa naštartovala v roku 2002, keď sa na celé štyri roky stal poslaneckým asistentom. Napriek tomu, že vždy patril medzi najmladších smeráckych poslancov, dokázal sa za necelé tri volebné obdobia vypracovať na ministerskú stoličku a napokon včera aj na šéfa parlamentu. Vo veľkej politike bol donedávna neznámym pojmom. Jeho meno sa doteraz nespájalo ani so žiadnymi škandálmi.
6. október 1975
- narodil sa v Banskej Bystrici
90. roky
- dokončil štúdium na dvoch vysokých školách (ekonomické fakulty v Banskej Bystrici a Košiciach)
2002 - 2006
- po tom, čo po štúdiu pracoval ako ekonóm, dostal sa nakoniec k vtedajšiemu poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, u ktorého pôsobil ako jeho asistent, čo naštartovalo jeho kariéru v politike
2006 - 2010
- po prvýkrát sa dostal do parlamentu ako poslanec; v tomto období bol aj členom viacerých výborov
2010 - 2014
- post poslanca obhájil aj vo voľbách pred aj po páde vlády Ivety Radičovej
2012
- stal sa štátnym tajomníkom ministerstva financií
3. júl 2014
- prezident Andrej Kiska vymenoval Petra Pellegriniho za ministra školstva potom, keď v predchádzajúci deň z tejto funkcie odišiel Dušan Čaplovič
24. november 2014
- iba necelých šesť mesiacov po turbulentnom kariérnom vzostupe sa Pellegrini dočkal ďalšej méty, keď sa stal predsedom parlamentu po Pavlovi Paškovi
Koniec jednej éry
Dlhoročná tvár Smeru Pavol Paška oznámil svoj koniec na stoličke predsedu parlamentu a poslanca, ktorý zaskočil aj jeho smeráckych kolegov, počas volebnej noci z 15. na 16. novembra. Skončil pre kauzu predraženého cétečka pre piešťanskú nemocnicu, ktorá mala dodať jeho bývalá firma Medical Group. V uliciach Bratislavy a pred jeho domom v Košiciach protestovali tisícky ľudí a žiadali jeho demisiu.
Ten im nakoniec vyhovel, ale spojitosť s drahým nákupom, na ktorom sa niekto poriadne nabalil, popiera dodnes. Najnovšie prišiel Igor Matovič s obvinením, že Paška mal prať peniaze cez firmu Komed. Podľa jeho slov mala táto firma len jedného zamestnanca a za dva roky mala zarobiť 700-tisíc eur. Paška zostáva ako podpredseda Smeru, kde má komunikovať so starostami.
Predchádzajúci šéfovia parlamentu
| Ivan Gašparovič (1. január 1993 - 29. október 1998) |
|
| Jozef Migaš (29. október 1998 - 15. október 2002) |
|
| Pavol Hrušovský (15. október 2002 - 7. február 2006) |
|
| Béla Bugár (7. február 2006 - 4. júl 2006) |
|
| Pavol Paška (4. júl 2006 - 8. júl 2010) |
|
| Richard Sulík (8. júl 2010 - 13. október 2011) |
|
| Pavol Hrušovský (13. október 2011 - 4. apríl 2012) |
|
| Pavol Paška (4. apríl 2012 - november 2014) |
