Po štvrťstoročí sa jeho podoba výrazne zmenila a svojich susedov predbehlo napríklad v tom, že prijalo euro. Povedal v rozhovore pre TASR vedúci Výskumného centra Mendelovej univerzity v Brne Petr Rozmahel.
„Slovensko je v súčasnosti štandardným a rovnocenným partnerom vyspelých krajín a je na tom lepšie ako viacerí starší členovia EÚ, napríklad Španielsko, Portugalsko alebo Írsko,“ dodal Rozmahel, ktorý vidí ekonomickú výhodu tiež v politickej stabilite Slovenska.
„Možno sa to nezdá napríklad pri súčasných zmenách vo vláde. No mali ste osem rokov vládu Mikuláša Dzurindu, potom s krátkou prestávkou je pri moci až doteraz kabinet Roberta Fica. Ekonomický kurz sa počas oboch vlád nejako výrazne nezmenil. Efekty reforiem Dzurindovho kabinetu sa prejavovali aj počas Ficovej vlády,“ zdôraznil Rozmahel.
Naopak, Českú republiku, ktorá po páde komunizmu dominovala v regióne, výrazne obmedzuje práve politická nestabilita, ktorú charakterizujú časté zmeny ministrov a vlád. „Česko je však takisto rovnocenným členom únie, ktorý ekonomicky predstihol viaceré štáty južnej periférie. V súčasnosti však stagnuje, čo je na škodu. A stagnuje tiež preto, lebo neverí Európe a váha s ďalšou integráciou. To ho ekonomicky brzdí,“ uviedol Rozmahel.
Aj preto sa zdá, že zo vstupu do EÚ pred desiatimi rokmi viac vyťažilo Slovensko ako Česko. Podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa sme sa od 2004 priblížili k priemeru únie o 17 %, kým Česko len o 5 %. „Je to síce dôležitý ekonomický ukazovateľ, no je len jeden. Sú aj iné kritériá, napríklad kvalita života, či kvalita rôznych inštitúcií. Stále chodí napríklad viac Slovákov študovať do Česka ako naopak,“ vysvetlil Rozmahel.
Dôvodom je nevyrovnanejšia štruktúra a väčšie regionálne rozdiely v rámci slovenskej ekonomiky. „Štartovacia pozícia Slovenska bola omnoho nižšia ako v prípade Česka. Dobiehanie postupuje pomaly a preto existuje stále vnímanie zaostávania kvality života,“ uzavrel český ekonóm.
