Prebrala sa z kómy a nespoznala vlastné deti. Joanna Cartwright z Doncasteru ochorela a myslela si, že má chrípku. No o tri dni neskôr upadla do bezvedomia, a tak ju odviezli do nemocnice. Bola na hrane smrti, odchádzali jej životne dôležité orgány. Odlupovala sa jej koža, mala napuchnuté ruky, stratila 50% vlasov a vypadali jej všetky nechty. Jej telo bojovalo s baktériou, ktorá sa jej dostala do krvného obehu cez tampón. Keď sa po ôsmich dňoch prebrala z kómy, doktori jej vysvetlili, že si prešla syndrómom toxického šoku a dostala k tomu ešte aj meningitídu. Ukázali jej fotky troch dcér Lacey (8), Nicole (7) a Scarlett (3), no ona ich nepoznala.
"Keď som sa prebrala z kómy, nevedela som, čo sa deje. Nič som si nepamätala. Mala som pri posteli fotky mojich detí, no nevedela som, kto to je. Moji známi sa na ne pýtali, no ja som bola bezradná. Ich tváre som už niekde videla, no nevedela som si ich nikam zaradiť. Do kómy som upadla na moje narodeniny, tak keď som sa prebrala, všade okolo mňa boli ľudia, ktorí mi blahoželali, ale ja som ich nepoznala. Nevedela som si spomenúť ani na moje meno, ani to, že mám narodeniny. Jediné čo som vedela bolo to, že som slabá, chorá a myslela som si, že zomriem. Poslednú vec čo som si pamätala bolo to, ako sme šli do nemocnice,"priblížila ťažké chvíle.
"Bolo to čudné, keď som sa zobudila a nevedela som, kto som a kde som. Snažila som sa rozprávať, no v polke vety som zabudla, čo som vlastne chcela povedať. Ešte aj teraz, keď mi ľudia hovoria o minulosti - o niečom, čo som urobila alebo kde som bola - neviem si na to spomenúť. Keď som sa prebrala, bol som úplne mimo. Myslela som si, že môj brat je mojím frajerom. Bola som prekvapená, keď mi lekári povedali, čo sa vlastne stalo. Nemohla som tomu uveriť - robila som presne to isté, čo každý mesiac, nič výnimočné, "povedala trojnásobná matka.
Joannino uzdravenie však nebolo jednoduché, bol to zdĺhavý proces. Musela sa nanovo naučiť chodiť a prijať rodinu, ktorú nepoznala. Pamäť sa jej našťastie pomaly vracia, ale nie úplne. "Aj teraz mám ešte veľké výpadky. Nepamätám si Scarlettine prvé kroky, ani prvé slová. Som smutná, že si nepamätám takú dôležitú časť jej života," cituje ju britský Daily Mail. "Musel sa ku mne nasťahovať môj otec, lebo som sa o seba nevedela sama postarať. Veľmi mi pomohli fyzioterapeuti, naučili ma chodiť, no moje vlasy dorastali veľmi dlho. Bol to pre mňa traumatický zážitok a už nikdy nebudem taká, ako predtým. No som vďačná, že som sa cez to dostala a moje deti majú svoju mamu, "dodala na záver.