Keď ste len začali pracovať a dostali ste svoje prvé peniaze, mali by ste sa už od začiatku držať odporúčaní expertov na financie. Nový Čas vám poradí, ako na to. Ako aj to, čo by ste mali vedieť o povinnostiach vášho zamestnávateľa. Podľa prieskumu spoločnosti Home Credit Slovakia štyria z desiatich Slovákov dostanú plat medzi 11. a 15. dňom v mesiaci. Ďalších takmer 30 % dostane peniaze v prvých 10 dňoch.
Len čo prídu peniaze na účet, tak naše kroky smerujú k bankomatu. „Ide o zažitý prístup, keď ľudia chcú mať u seba väčšiu hotovosť pre prípad potreby. Pritom v dnešnej dobe je možné platiť kartami kdekoľvek a hotovosť tak začína strácať na význame,“ uviedol analytik spoločnosti Home Credit Slovakia Michal Kozub. Na „pípnutie“ výplaty čakáme aj s platením účtov. Práve to je moment, keď sa ľudia zbavia svojich záväzkov voči mobilným operátorom či nájomcovi.
Čo zostane po zaplatení všetkých účtov, už každý míňa iným spôsobom. Hospodáriť s peniazmi by ste však mali začať správne už od začiatku. „Prvá výplata je to, na čo sa asi každý mladý človek teší najviac. Ponúka nám možnosti slobody a pocit, že si teraz konečne môžeme kúpiť niečo, na čo sme doposiaľ financie nemali,“ uviedla Lenka Gurecká z Partners Group SK.
Takto hospodáriť s prvou mzdou
Lenka Gurecká, Partners Group SK
Rozloženie peňazí
- Do spotreby by malo ísť maximálne 40 % mesačných príjmov, takže určite nie je vhodné ihneď sa zadlžovať, povedzme kúpou auta či zariadenia bytu na splátky.
- Ideálny stav je začať si ihneď od prvej výplaty tvoriť rezervu aspoň vo výške 10 % z mesačného príjmu. Tieto financie je potom možné použiť v prípade vzniku nepredvídateľných výdavkov. Rovnako netreba zabúdať na dlhodobé ciele v podobe zabezpečenia ochrany príjmu, sporenia na dôchodok či na nové bývanie.
- Do dlhodobých aktív by malo smerovať 20 % z mesačných príjmov domácnosti. Včasnou prípravou zabezpečíme, že nás vznik nepredvídateľnej situácie neprekvapí a v konečnom dôsledku sa nám podarí nasporiť oveľa viac financií.
Výdavky si spíšte
Po prijatí prvej výplaty by sme si mali komplexne spísať plánované výdavky, akými sú strava, cestovanie, nájomné atď. Sumu, ktorá nám ostane, je dobré prerozdeliť medzi krátkodobé a strednodobé aktíva a zároveň si stanoviť ciele (od kúpy notebooku až po zabezpečenie dôchodku) a časový horizont, v ktorom ich chceme dosiahnuť.
Časté omyly
Najväčšie chyby robíme v tom, že často minieme všetko, čo sme zarobili, prípadne na seba naviažeme neúmerné splácanie úverov. Na úvery by sme z dlhodobého hľadiska nemali smerovať viac ako 30 % všetkých príjmov, čo je hodnota, na ktorú sa pravdepodobne dostaneme pri úvere na bývanie.
Ak pred vlastným bývaním uprednostníme napríklad kúpu nového auta, môže sa stať, že banka nám už ďalší úver na financovanie bývania nedá a najskôr budeme musieť splatiť staršie úvery, čo môže trvať aj niekoľko rokov.
Dve tretiny zarábajú pod slovenský priemer
Jana Glasová, analytička Poštovej banky
- Priemerná hrubá mesačná mzda v našej ekonomike bola počas prvého tohtoročného polroka na úrovni 839 €. V čistom tak priemerne zarábajúcemu Slovákovi na mesiac zostane približne 649 €. Pre mnohých Slovákov je však výplata vo výške priemernej mzdy len nedosiahnuteľným snom. Až takmer dve tretiny našincov zamestnaných na plný pracovný úväzok totiž vlani sumu zodpovedajúcu priemernej mzde na svojej výplatnej páske nevideli. A pre každého piateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas bola vlani realitou hrubá mzda nižšia ako 500 € mesačne. V čistom si pritom títo zamestnanci prišli len na 410 € mesačne.
Peniaze majú prísť v termíne
Miroslava Skičková z Národného inšpektorátu práce
- Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu v dohodnutom alebo v určenom výplatnom termíne. Ak mzdu vyplatí neskôr, poruší zákonom ustanovenú povinnosť. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi mzda v plnej výške. Tá musí byť zamestnancovi poskytnutá vo výplatnom termíne, najneskôr však v termíne splatnosti mzdy, t. j. do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch (tzv. záloha na mzdu). Ak zamestnávateľ vyplatí iba časť mzdy, poruší zákon.
Čo ak nevyplatí mzdu
Ak odmena za prácu alebo jej časť nie je vyplatená ani do 15 dní po termíne splatnosti mzdy, môže to byť pre zamestnanca dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Nevyplatenie mzdy môže byť posúdené aj ako trestný čin.
Zrážky z platu
Zo mzdy môže zamestnávateľ zraziť (bez toho, aby na vykonanie zrážky dal zamestnanec súhlas) napr. sumy poistného, preddavky na daň a verejné zdravotné poistenie, nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol a iné zrážky, o ktorých to ustanovuje Zákonník práce. Zrážky zo mzdy nad rámec Zákonníka práce môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy.
