Málokto však tuší, že hrala v rozprávke Fantaghiro, vďaka ktorej našla svoju životnú lásku, talianskeho herca Stefana Davanzatiho. Nám porozprávala, ako začala ich love story a prečo sa z krásneho Toskánska vrátila späť na Slovensko.
Katarína vyštudovala VŠMU v Bratislave a potom hrala niekoľko rokov na Novej scéne. Nakrúcala filmy a inscenácie. Keď mala 25 rokov, pozvali ju na kasting do talianskej rozprávky o princeznej Fantaghiro. ,,Povedali mi, že potrebujú vílu. Často som hrávala víly a princezné, takže to pre mňa nebola žiadna novinka,“ smeje sa a pokračuje. ,,Hneď po kastingu ma informovali, že si ma vybrali a zároveň sa pýtali, či viem po anglicky... No, nevedela som ani ceknúť, z čoho boli zhrození a vymysleli, že sa mám texty naučiť foneticky. A tak som sa drilovala texty nahrané na páske.“
Ty si moja žena
Prvý filmovací deň prišiel do kostymérne muž, ktorý sa jej predstavil rozprávkovým menom Kataldo. ,,Myslela som, že je to jeho skutočné meno, tak som odpovedala: Teší ma, Katarína. A on na mňa skríkol: Ty si moja žena! Vôbec som nechápala, čo sa deje. Až neskôr mi vysvetlili, že jeho rozprávková žena sa volá Katarína a tak si myslel, že som to ja,“ spomína Katarína. Vtedy ani netušila, že o niekoľko rokov bude skutočnou manželkou tohto herca. Láska na prvý pohľad to teda určite nebola!
,,Zbližovali sme sa postupne počas dvojmesačného nakrúcania. Veľa sme sa rozprávali, ale veľmi zlou angličtinou. Keď sa Stefano vrátil do Talianska, začali sme si telefonovať a mesačne som minula na telefón tritisíc korún, čo bolo na tú dobu veľmi veľa. Moja mama len krútila hlavou,“ smeje sa Katarína. Jedného dňa ju prekvapil a prišiel za ňou na Slovensko. Bolo rozhodnuté.
Zobrali sa o dva roky a tento rok už oslavujú dvadsiate výročie. ,,V Taliansku si neberiete len muža, ale celú jeho rodinu. Je tam matriarchát, mama je hlava rodiny, nezarába, stará sa o ňu otec, ale ona o všetkom rozhoduje. Môjho svokra som vôbec nepoznala, lebo zomrel tesne pred tým, ako som prišla do Talianska, ale mám pocit, ako by som prežila v jeho blízkosti niekoľko rokov. Je neuveriteľne živý v spomienkach všetkých,“ opisuje herečka.
Doma má 15 koní
Keď sa odsťahovala do Toskánska, za prácou herečky jej vôbec nebolo ľúto. Katarína začala podnikať v gastronómii. ,,Máme dom na vidieku. Chováme sliepky, husi, kravy, 15 koní a mňa všetko okolo toho veľmi bavilo. Máme tiež domček, ktorý prenajímame a usporadúvame pre návštevníkov gastronomické večery spojené s hudbou a ochutnávkou kvalitných vín.“ Preto sa naučila variť pravé talianskej špeciality od svojej svokry, vynikajúcej kuchárky. Svojho manžela, ktorý je v Taliansku populárny, sprevádzala aj na rôznych filmovačkách.
Nechcela sa tam taktiež presadiť? ,,Fantaghiro tam mala neskutočný ohlas. Keď niekde poviem, že som tá biela víla, idú sa všetci zblázniť. Aj keby som nikdy nič v živote neurobila, pre nich to je top. Bola som na pár kastingoch, na ktoré ma volali, ale vždy to boli postavy prostitútok z východného bloku, čo som odmietla,“ vysvetľuje. S manželom je vraj veľmi ťažké ísť sa len tak prejsť do mesta. ,,Taliani si nevedia udržať odstup. Sú bez zábran, skočia na vás a je im to jedno. Takže väčšinou to skončí tak, že robím fotografie jeho fanúšičkám.“
Herectvo miluje
Posledné tri roky sa Katarína zdržuje viac na Slovensku. „V roku 2011 ma kamarátka, ktorá má kastingovú agentúru, obsadila do inscenácie. Potom sa to už rozbehlo. Nasledoval vojnový film 7 dní hříchů a Colette. ,,Aby som mala viac práce, prihlásila som sa aj na strihovú skladbu na filmovú fakultu.“ Nedávno dokončila aj rozprávku Láska na vlásku, ktorá ide práve v kinách. ,,Bola to krásna práca, robila som kasting aj asistentku réžie. Hrať som vôbec nemala, ale režisérke chýbala hnusná, odporná, škaredá macocha a tak si ma vybrala. Dosť som si na tejto postave zgustla,“ hovorí so smiechom.
Do Talianska chodieva pomenej a manžel ju chápe. ,,Videl, že po štyridsiatke som sa potrebovala znova nájsť a realizovať. Nemáme deti, takže nevidím tú stelesnenú energiu. Do herectva dávam celú svoju lásku.“ Na Slovensku jej však chýbajú more a nekonečný horizont. Snaží sa to kompenzovať aspoň prechádzkami so psom pri malom Dunaji. Do Talianska sa však určite vráti. ,,Jednoducho zbalím kufor a odídem.“
