Tá v pätnástich odišla z domu, zažila búrlivú pubertu a v škole zápasila aj s päťkami. Dnes je však všetko ináč. Monika vstúpila do seba, pred kamerami si našla aj lásku a stala sa ozdobou seriálu. V Paneláku sa už cíti ako doma. Sympatická herečka Monika Potokárová hrá v jojkárskom seriáli Rebeku, dcéru ľudovej liečiteľky Violy (Lenka Barilíková) a doktora Malého (Peter Sklár).
„Moji seriáloví rodičia sú super! Lenka ma dokonca učila v škole a na Peťovi Sklárovi som vyrastala. Veľmi som sa potešila, keď som zistila, že bude hrať môjho otca, a nedávno sme si aj potykali,“ zdôveruje sa výrazná tmavovláska Monika. Tej často kolegovia na pľaci lichotia, že je mladá verzia herečky Zuzany Fialovej. „Vždy ma to poteší, ale nechcem ju nijako napodobňovať, ani kopírovať. Chcem ísť svojou vlastnou cestou,“ hovorí.
Mladá herečka už má v seriáli zázemie a k pozitívnej energii na pľaci dopomáha aj prítomnosť jej priateľa, režiséra Romana Fabiana (32). „Pracuje sa mi s ním veľmi dobre, a keď robím niečo zle, vždy mi to povie, mám pred ním rešpekt. Myslím si, že je dobrý režisér, a nehovorím to preto, že som jeho frajerka,“ pochvaľuje si.
Veľká hanblivka
Monika pochádza z košickej umeleckej rodiny, kde divadlo a hudba boli na dennom poriadku. „Moji starí rodičia boli herci v Spišskej Novej Vsi. Babička spievala a poznala sa s otcom Martina Hubu. Rodičia zasa pracovali v Slovenskom rozhlase, mama je hudobníčka - hrá vo filharmónii na flautu,“ vysvetľuje dievčina, ktorá v detstve vyskúšala takmer všetky umelecké odbory.
„Chodila som na tanečnú, výtvarnú, flautu, klavír, violončelo aj gitaru. Až prišiel rad na dramatický krúžok, kde sa začal môj prvý kontakt s divadlom,“ vracia sa v spomienkach seriálová Rebeka. A aj keď to tak nevyzerá a pred kamerami je, zdá sa, suverénna, priznáva, že je veľká hanblivka a trémistka. „Už na ,dramaťáku‘ som bola veľmi hanblivá. Mala som problém povedať svoje meno a dva roky mi trvalo, kým som sa prestala hanbiť. Keď som učiteľke povedala, že chcem ísť na herectvo, odvetila, že zje kefu, keď ma prijmú.“
Päťky a puberta
Naštartovať hereckú kariéru nebolo jednoduché. „Od pätnástich bývam v Bratislave. Mala som veľmi ťažkú pubertu a trieskalo to so mnou. Vyhodili ma asi z troch internátov,“ smeje sa Monika, ktorá sa nielenže vracala neskoro do internátnej izby, ale ešte aj fajčila a neuznávala autority. „Vychovávateľka mi ovoniavala vlasy a bodovala poriadok v izbe. Vyhrážala sa mi, že ten bordel odfotí a pošle mojej mame,“ spomína. A ružové to v tom čase nebolo ani v škole.
„Na konzervatóriu ma učila Anna Javorková a najprv mi dávala päťky. Prišla som tam z košického ,dramaťáku‘, a nevedela som, o čom je herectvo,“ priznáva mladá herečka. Dnes študuje herectvo na VŠMU v ročníku Ľuboša Kostelného a nevie si ho vynachváliť. „Je veľmi ľudský. Aj keď som sa rozhodovala, či ísť do Paneláka, povedal mi, choď, ale neprepadni tomu,“ uzatvára nová herecká nádej.
