V roku 2014 preto venujeme týmto velikánom seriál článkov. Patria medzi nich aj tri legendy slovenskej kultúry – spevák Karol Duchoň, herec Jozef Kroner a hudobný skladateľ Eugen Suchoň.
Karol Duchoň (* 1950 – † 1985): Smutný osud slovenského Toma Jonesa
Karol Duchoň pochádzal z Galanty, kde jeho otec pracoval ako riaditeľ strojníckeho učilišťa. Strednú školu nedokončil, zaľúbenie totiž našiel v hudbe a v hre na gitare. Karolov otec však nemal pochopenie pre synovu vášeň, prvú gitaru mu dokonca rozbil.
Koncert v Japonsku
Duchoňova závratná kariéra sa začala pomerne skoro, už v roku 1968 sa zoznámil s vtedy bítovým spevákom Robom Kazíkom, s ktorým začal vystupovať. V skupine Braňa Hronca zase spieval so svojou spolužiačkou zo základnej školy Evou Mázikovou. V roku 1970 sa po prvý raz objavil na javisku Bratislavskej lýry, neskôr účinkoval aj v zahraničí, napr. v roku 1975 až v ďalekom Japonsku. Keď nahrával svoj prvý album v Nemecku, tamojšia kritika mu dala prezývku Slovenský Tom Jones. Bol dvakrát ženatý. Najprv v roku 1972 povedal „áno“ Elene Šurákovej, s ktorou mal dcéru Danku. V roku 1985, krátko pred smrťou, sa oženil druhýkrát, a to s majsterkou zvuku Alenou Čermákovou.
Veľký dobrák
Život Karola Duchoňa bol pohnutý, mladý spevák žil prirýchlo, akoby nechcel nič premeškať. Žiaľ, bol aj ťažkým alkoholikom, čo sa prejavilo na jeho zdraví, no tiež veľkým dobrákom. „Nevedel nikoho odmietnuť, aby si náhodou niekto nepomyslel, že je namyslený,“ povedala pred časom jeho exmanželka Elena Duchoňová (64). Karol Duchoň napokon zomrel 5. novembra 1985 na cirhózu pečene. „Jeho skorá smrť však nebola iba výlučne jeho chyba. Karol totiž prekonal žltačku, o ktorej nevedel a táto choroba úplne zničila jeho zdravie. Každopádne Karol Duchoň mal veľkú dušu pre spev a hlasivky, ktoré mu mohol každý závidieť. Veľa kolegov sa ho dnes snaží napodobniť, čo sa im však nedarí,“ hovorí Duchoňov priateľ Dušan Grúň (72).
Eugen Suchoň (* 1908 - † 1993): Bez rodného Pezinka nedokázal žiť
Eugen Suchoň pochádzal z Pezinka a k mestečku pod Malými Karpatmi mal silný citový vzťah. V mladosti bol vášnivým futbalistom, za Pezinok hrával ako brankár a keď dostal v roku 1979 ponuku na miesto profesora Michiganskej univerzity, odmietol ju so zdôvodnením: „Ako by som mohol existovať bez môjho rodného Pezinka, mojich Malých Karpát, vinohradov, Modry či Zochovej chaty.“
Moderné dielo
Eugena Suchoňa hudba fascinovala od detstva, ako mladík si privyrábal hrou na klavíri v pezinských a modranských kinách, keď premietali nemé filmy. Do histórie však vstúpil ako hudobný skladateľ, ktorý položil základy slovenskej modernej hudby. Zároveň zložil prvú slovenskú národnú operu - Krútňavu. Suchoň sa pri jej skomponovaní inšpiroval počas návštevy v kúpeľoch Korytnica na Veľkú noc 1941. Vytvoril tak moderné dielo, ktorého témou však bol tradičný život na slovenskej dedine.
Jozef Kroner (* 1924 - † 1998): Žiaril v oscarovom Obchode na korze
Spomeňte si na postavu prefíkaného Pacha, v zbojníckej uniforme, a musíte sa usmievať. Jozef Kroner mal obrovský talent, svoje majstrovstvo dokazoval, najmä keď hrával prostých slovenských mužov, ako sváka Ragana či Kuba. Slávny slovenský herec pochádzal z chudobnej rodiny kysuckých železničiarov, mal 11 súrodencov a začínal ako robotník. Popri práci sa však venoval ochotníckemu divadlu, jeho kolegovia a priatelia čoskoro objavili Kronerov obrovský talent. Vystupoval v martinskom Armádnom divadle a od roku 1956 bol členom Činohry Slovenského národného divadla, hoci herectvo nikdy nevyštudoval.
Oscarový film
Svetové uznanie priniesla Kronerovi hlavná úloha vo filme Obchod na korze z roku 1965. Tragický príbeh z obdobia druhej svetovej vojny bol v roku 1966 ocenený Oscarom, ako vôbec prvý československý film. Medzi jeho posledné snímky zase patrila skvelá a dnes už kultová komédia Dědictví aneb... Ku koncu života prezradil Jozef Kroner denníku Sme s trpkým humorom jemu vlastným: „V divadle je to niekedy ako u Eskimákov. Keď je starček nanič, zavrú ho do iglu, aby v pokore prijal svoj osud. Lenže starnúci herci nie sú starčekovia, ktorí sú už nanič.“
Kroner dal sám ako šesťdesiatročný výpoveď v Slovenskom národnom divadle. Pred smrťou však plánoval divadelný návrat, režisér Jozef Bednárik († 65) ho chcel obsadiť do muzikálu Fidlikant na streche. Jozef Kroner je otcom herečky Zuzany Kronerovej, mal však aj nemanželského syna Martina s televíznou produkčnou. K nemu sa síce herec nikdy verejne nepriznal, synovi však až do jeho 18-ich rokov platil alimenty. Jozef Kroner mal okrem divadla ešte jednu celoživotnú vášeň, bol totiž nadšeným rybárom. Napísal dokonca podarené knihy Herec na udici, Herec nielen na udici a S kamerou a udicou.
