Aj tieto veci má v pláne právnik Ivo Nesrovnal (50), ktorý sa v komunálnych voľbách uchádza o post primátora Bratislavy. V rámci seriálu rozhovorov s kandidátmi na túto dôležitú funkciu sa s ním Nový Čas porozprával o problémoch, ktoré podľa neho trápia Bratislavčanov.
Ktoré oblasti je podľa vás potrebné zmeniť a prečo?
- Bratislava trpí systémovými problémami. Ide najmä o dopravu, čistotu a výstavbu. To sú moje tri hlavné priority.
Začnime dopravou...
- Mesto trpí nekoncepčným riešením dopravy. Denne prichádza do metropoly viac ako 150-tisíc ľudí, hodinu a pol stoja na radiálach a potom zavalia mesto autami. Bratislavčania nemajú kde zaparkovať. Žiaden nový trolejbus alebo autobus túto situáciu nevyrieši. Na Prístavnom moste totiž stojí v dopravnej zápche, či je nový, alebo starý. Navrhujem zapojiť železnicu do prepravy ľudí v Bratislave. Máme viac ako 80 km nevyužitých železníc. Išlo by o bratislavský S-Bahn, ktorý by zvážal ľudí zo smerov Šamorín, Pezinok a Malacky do centra. Musíme sa vrátiť k projektu Filiálky na Trnavskom mýte, ktorý projektovali architekti už v 19. storočí, a prepojiť severnú a južnú stranu Dunaja, čo sa dá aj cez Starý most.
Spomenuli ste Filiálku, tento projekt sa nerealizoval najmä pre vysoké finančné náklady. Myslíte si, že je to reálne?
- Je to reálne, ten projekt už bol pripravený na úroveň územného rozhodnutia. Aj verejné súťaže ukázali, že suma, o ktorej sa hovorilo, by bola oveľa nižšia. Filiálka sa dá zrealizovať v oveľa lacnejšom zhotovení.
Koľko by to stálo v tom skromnejšom zhotovení?
- Dá sa to realizovať z Operačného programu doprava. Už síce nebude TGV Paríž - Bratislava, nemusíme stavať tunel pod Dunajom, ale bude to normálny systém. Starý most je dimenzovaný na to, aby tadiaľ mohli chodiť ľahké železničné súpravy.
Spomenuli ste parkovaciu politiku. Jej zásady už boli schválené, napriek tomu nefunguje. Prečo?
- Krachlo to na úradníckom prístupe mesta k riešeniu problémov. Dva roky si pán Ftáčnik s pánom Schlosserom, hlavným dopravným inžinierom, písali, čo má byť v parkovacej politike, a až potom sa obrátili na mestské časti. Tento problém treba riešiť opačne, najprv sa pýtať mestských častí a až potom začať robiť parkovaciu politiku. Poslanci to neschválili, lebo nezohľadňovala špecifiká jednotlivých mestských častí. Keď budem primátorom, spravíme to presne opačne.
Nekrachlo to na tom, že sa hlavné mesto a mestské časti nevedeli dohodnúť na prerozdelení príjmov z parkovného?
- Aj to bol jeden z problémov, že mesto si samo pripravilo prerozdelenie namiesto toho, aby sa dohodlo s mestskými časťami.
Máte konkrétnu predstavu, kde by záchytné parkoviská mali byť a najmä z akých finančných prostriedkov by ste ich budovali?
- Systém fungovania záchytných parkovísk poznáme napríklad z Viedne, kde si môžete odstaviť auto už v malých mestečkách pred mestom a do centra ísť ďalej S-Bahnom a potom metrom. Toto chcem, aby fungovalo aj v Bratislave. Parkoviská sú už navrhnuté v projekte Nosného dopravného systému a mohli by byť v Ivanke pri Dunaji, Dunajskej Lužnej či Pezinku. To však predpokladá, že už bude fungovať mestská železnica a záchytné parkovisko bude pri trati. Človek z Modry napríklad nechá auto v Pezinku a za 15 minút je v centre mesta.
Vy osobne využívate verejnú dopravu?
- Jazdím na bicykli a skoro denne využívam aj verejnú dopravu.
Na projekty potrebujete finančné prostriedky, Bratislava je zadlžená, kde ich zoberiete?
- Bratislava má peniaze, len ich utráca na zlé a neexistujúce služby. Zoberte si len zmluvy na zimnú údržbu, kde mesačne ide skoro milión eur na neexistujúce služby, lebo mesto peniaze vypláca, aj keď nesneží a je teplo. Takýchto zmlúv je tam určite viac, čo mi signalizujú pracovníci magistrátu. Navyše, Bratislava má 6-krát menej peňazí na hlavu ako Praha, 11-krát menej ako Viedeň a 2-krát menej ako Brno. Keď sa v minulosti robila decentralizácia, tak sa solidarita pre Bratislavu nastavila dosť nespravodlivo. Priemerný obyvateľ bratislavského regiónu odvedie na dani z príjmu do štátneho rozpočtu ročne okolo 300 eur, ale späť dostane 50. Priemerný Banskobystričan odvedie 40, ale dostane 70 až 90. Treba to zmeniť.
Záverečná otázka, ktorá sa týka vášho súkromia. Čo robíte, ak práve nepracujete?
- Hrám sa s desaťmesačnou dcérkou Adelkou, byť s rodinou je pre mňa najväčší relax.
Ivo Nesrovnal
Narodil sa v Bratislave v roku 1964. Pôvodne chcel vyštudovať históriu a stať sa archeológom, ale napokon sa rozhodol pre právo. Študoval na univerzitách v Nemecku, USA a vo Francúzsku. Dlhší čas žil v Nemecku. Je právnikom a komunálnym poslancom. S partnerkou má desaťmesačnú dcéru Adelku.
