Na vlastnej koži zažil krutú realitu v africkej Ugande a Keni, ktoré ničí smrteľný vírus HIV, a kde opustené, sfetované deti spia na uliciach ako potkany. Na tomto chudobou lomcujúcom mieste sa moderátor stretol so Slovákmi, ktorí sa snažia týmto ľuďom pomáhať a dodať im aspoň iskričku nádeje na lepší život. Rozboril tak na vlastnej koži ucítil žalostný život v krajinách tretieho sveta.
Rozboril pred časom s reláciou V siedmom nebi cestoval do Írska, aby podporil malého Samka († 7), ktorý nakoniec predsa len podľahol zákernej rakovine. Vydal sa však aj oveľa ďalej. Jeho kroky viedli do chudobou zmietanej Afriky, aby na vlastné oči videl, v akých podmienkach pracujú Slováci, ktorí sa snažia všemožne pomáhať miestnym sirotám, chorým deťom či ich rodičom nakazeným vírusom HIV.
„Videl som šialenosti, aké dovtedy nikdy a nikde. Vidieť malé deti fetujúce lepidlo od piatich rokov a spiace ako malé potkany medzi odpadkami. Alebo byť na klinike, kde sedíte v čakárni a okolo vás sú desiatky ľudí nakazených HIV vrátane ročných detí. Videl som peklo. Bol som v pekle,“ opísal Novému Času Rozboril. V krajinách, kde sú životné podmienky viac ako hrôzostrašné, však stále pracujú Slováci v rámci projektov Vysokej školy svätej Alžbety v Bratislave. Moderátor sa tak rozhodol vzdať úctu ľuďom, ktorí dennodenne nasadzujú svoje životy pre záchranu druhých. AIDS, malária či tuberkulóza sú totiž ochorenia, ktoré sú veľmi rozšírené.
Nový Čas len nedávno informoval o tom, že aj samotný Vilo mal po návrate z krajín tretieho sveta podozrenie na maláriu, ktorá sa našťastie nepotvrdila. Svoju návštevu však vôbec neľutuje. „Byť v Ugande svedkom toho, ako matka nechá svoje dve malé choré deti celý deň bez jedla a vody, s tým, že keď umrú, možno im bude lepšie... Toto všetko vami neskutočne lomcuje,“ priznal Novému Času šokovaný Rozboril, ktorý na vlastnej koži zažil každodenné útrapy živoriacich ľudí. „Peklo je bližšie, než si myslíme. Odporúčam pozrieť si v nedeľu V siedmom nebi, možno si človek začne viac vážiť to, čo doma má,“ dodal na záver.
