Nehovoriac o tom, že útulky sú plné psíkov, ktorí skončili na ulici. Nečudo, že nevraživosť medzi psičkármi a nepsičkármi narastá. Pritom stačí jediné - aby si majitelia svojich miláčikov vychovali. Ako na to, radí český psí psychológ Rudolf Desenský (45), ktorý žije v spoločnosti svorky psov aj vlkov.
Ako psov prevychovávate?
Viem sa s nimi dohovoriť. Poznám prakticky všetky dialekty psov a málokedy ma už dokážu niečím prekvapiť.
Psy majú dialekty?
Áno, je ich viacero a ja im za tie roky už rozumiem a viem sa nimi vyjadrovať. Ale to nie je, samozrejme, o štekaní či slovách.
Hovorí sa, aký pán, taký pes. Dnes vidíme, že ľudia majú medzi sebou problémy, nevedia spolu vychádzať. Prenáša sa to aj na ich psov?
Hovorí sa tomu domestifikácia – pokaziť psa na ľudský obraz. Keď je človek labilný a nervák, tak predsa nemôže mať normálneho psa.
Aká je najčastejšia chyba majiteľov pri výchove psa?
Nedôslednosť – veľa kecajú, málo robia. To znamená, že stále okrikujú psa akoby vedel, o čom je reč. Psa musíte v prvom rade naučiť, vo vašom prípade, po slovensky. Aby presne rozumel tomu, čo hovoríte, musíte mu to mechanicky vysvetliť. Lenže veľa ľudí sa spolieha na to, že pes vie, čo hovoria. Že keď mu povedia sadni, tak pes bezpečne vie, čo má robiť. Omyl. Vy mu to musíte mechanicky vysvetliť – povedzte sadni a dajte mu zadok rukou dole, aby si tieto dve veci spojil dohromady.
A potrebuje pes vedieť aj také veci, ako je aportovanie?
Povedzte to môjmu psovi a bude na vás nechápavo pozerať, lebo nikdy v živote nič také nepočul. Rozlišujem medzi výcvikom a výchovou. Mám radšej psa vychovaného ako vycvičeného. Môže to byť šampión pri skúškach, ale keď mi pohryzie dieťa, tak načo mi to je? Čiže ja učím psov, aby sa dokázali správať všade a za každých okolností. V prvom rade potrebujem, aby na zavolanie prišiel ku mne. To je základ, ostatné už potom ide samo.
A keď nepríde na to zavolanie?
Tak sa po ňom načiahnem a spravím to pokojne aj silou.
Patria k výchove aj tvrdé tresty?
Ja fyzické tresty v zmysle bitia neuznávam. Lebo ak budem psovi čokoľvek vysvetľovať takýmto spôsobom, tak idem proti sebe. Samozrejme, psa nenechám robiť hlúposti, vtedy mu dám príkaz. Keď sa napríklad bude chcieť biť, tak skríknem a tým dám najavo, že sa mi to nepáči. A má šancu z toho vycúvať.
Mnohí majitelia učia svojich miláčikov na piškóty. Za to, že poslúchajú, dostanú odmenu. Je to správne?
Fungujem so psami radšej na dobré slovo, v zmysle zaslúž si moju pozornosť a ja budem k tebe milý. Ale vytočíš ma, a budem k tebe čokoľvek, len nie roztomilý. Tomu psy rozumejú. Odmeny používam iba pri šteňatách. Pes má niečo urobiť preto, že som mu to povedal, a nie preto, že za to niečo dostane. Vždy treba používať zdravý sedliacky rozum. Ak to preženiem so silou, alebo mu začnem liezť do zadku, tak sa mi to vypomstí. Ak budem veľmi tvrdý, začne sa ma báť a už to nebude o rešpekte, ale o strachu. A ak ho budem prosiť, aby láskavo niečo urobil, tak mi začne skákať po hlave.
Stretávate sa s tým, že pes začne terorizovať svojho pána?
Áno, práve také psy často končia u mňa. To je napríklad kaukazský ovčiak, ktorého pán nezvládne a bojí sa ísť k vlastnému psovi do koterca. Stáva sa to u ľudí, ktorí sú mäkkí a zadovážia si psa drsnejšej povahy. Vtedy ten pes má na viac ako ten človek. Každý by si mal vyberať psa, aký sa hodí k jeho naturelu, vtedy to bude fungovať.
Ľudia si zvyknú brať psa z útulku. Veľakrát zažil hrozné veci a nový majiteľ tak má tendenciu ho ľutovať.
Tak to je najhoršie, čo môže spraviť. Taký pes sa mu skôr či neskôr vymkne z rúk. Poznám pani, ktorá si zobrala psa z útulku a bola naňho taká dobrá a liezla mu do zadku, až ju ten pes do zadku poslal.
V poslednom čase sa diskutuje o agresívnych plemenách. Bojové psy škaredo dohrýzli ľudí, neraz až na smrť. Čo si o tom myslíte?
To je kravina. Ak sa budeme baviť o pitbuloch a stafordoch, tak medzi nimi existuje prirodzená agresivita ako medzi psami. Ale určite nie proti človeku. Agresivita voči človeku nemá byť u žiadneho psa, maximálne u služobných plemien, kde potrebujú, aby sa pes zakusol do nejakých teroristov, alebo ak má niečo strážiť. Ak ho však máte ako domáceho psa, tak by sa mal k ľuďom správať slušne. A ak sa tak nespráva, tak je problém v jeho vedení.
Niektorí majitelia však svoje psy cielene vedú k agresivite a používajú ich vlastne ako zbraň.
To sú jasní idioti a želám im, aby sa ich vlastný pes proti nim otočil.
Dá sa takto vycvičený pes dať do poriadku?
Je to strašne ťažké, takto vedený pes nepochopí, že má mať rád ľudí, keď ho predtým učili nenávidieť ich. Ale nie, že by to nešlo, len je to namáhavé. Psia pamäť funguje ako harddisk - staré zlé zážitky sa dajú prebiť iba novými dobrými.
Je pravda, že niektoré plemená sú dnes už tak prešľachtené, že to negatívne ovplyvňuje povahu psa?
Chyby genetiky sú najhoršie. Keď mám labilného psa a spojím ho s bojácnou sučkou, aké budem mať šteňatá? Nervné labilné potvory. Pri chove psov sa musí chovateľ zodpovedne pozerať aj niekoľko generácií dozadu. Lenže, bohužiaľ, dnes chcú chovatelia na každej sučke trhnúť majland, tak doslova „vyrábajú“ šteňatá a je im jedno, aké.
Vy žijete aj s vlkmi. Vidíte potomka vlka aj v takej malej čivave?
Tak tá má k vlkovi už naozaj poriadne ďaleko. To je tak prešľachtené plemeno... Keby ju vlk stretol, tak si ju dá na desiatu.
Súvisí to, že je v mestách viac psov, s tým, že ľudia majú problém s ľuďmi a upínajú sa radšej k zvieraťu?
Každý si zaobstará psa z iného dôvodu. Napríklad ja mám radšej spoločnosť svorky psov ako dvoch blbých ľudí. Niekto má možno iný dôvod, stratí napríklad partnera a zaobstará si psa ako spoločníka. A niekedy si psa kúpia namiesto dieťaťa, a keď sa im narodí, tak psa dajú do útulku. Takému človeku by som vrazil, čo to robí tomu psovi? Kto chce psa, má ho mať na celý život.
Sú psy v panelákových bytoch, sú tiež psy na dedinách, kde sú uviazané na dvore. Ktoré sú šťastnejšie? A patrí vôbec veľký pes do paneláku?
Šťastný pes je ten, ktorý je blízko ľuďom. Ja som mal v byte dogu, ale ten pes sa domov chodil len vyspať. Vtedy som chodil do roboty od šiestej ráno do pol tretej, o tretej som už bol doma, zobral som psa a išli sme do lesa. Vrátili sme sa okolo ôsmej úplne uťahaní. A ráno som si privstal o pol piatej, psa som vyduril a išli sme na hodinu von. Čiže môže byť aj veľký pes v byte, ale nie tak, že ho zoberiem na pol hodiny do prievanu a potom idem späť. Keď budem mať psa na dedine, kde síce bude mať záhradu sám pre seba, ale bude sa nudiť, tak určite nebude happy. Tak kto je na tom potom lepšie?
Je pravda, že psy nás berú ako súčasť svojej svorky?
Viac-menej je to tak, ak si to zaslúžime, ale automaticky nás takto každý pes neberie. Pes vás zoberie za člena svorky, keď vám bude rozumieť. Ale keď od neho budete chcieť nezmysly, ktoré idú proti človeku alebo psovi, prestane vás rešpektovať.
V knižkách sa píše, že pes by nemal ísť pred pánom, ale až za ním, lebo pán je vodca.
Prečo? Zoberte si to logicky, ja som pracoval sedem rokov u ochranky a robil som aj osobného bodyguarda. Ktorý bodyguard bude taký hlupák, že strčí nos do dverí skôr ako pes? To platí, keď idem do autobusu s dogou – keď pustím najprv ju, hneď si mám kam sadnúť. (úsmev)
Stalo sa vám niekedy, že vás pes sklamal?
Pes vám vráti to, čo doňho vložíte. Napríklad ten, kto príliš tlačí na psa, musí rátať s tým, že raz pes zatlačí naňho. Moje psy ma nikdy nesklamali, lebo vedia, že sa k nim správam slušne. Ideálne je, keď ste parťáci a nemáte ho ako otroka. Ale zase na druhej strane, keď niečo poviem, tak to musí platiť.
Často sa stáva, že pri prechádzke so psom ho chcú hladkať úplne cudzí ľudia. To sa vraj nemá...
Prečo nie? Socializujú sa tak obidvaja – aj váš pes, aj ten človek. Samozrejme, že si nenechám siahnuť na psa od nejakého feťáka, to je jasné. Ale inak si ho môže ktokoľvek pohladiť.
Zverolekári odporúčajú psov kastrovať a sučky sterilizovať, aby nedošlo k nechceným šteňatám, ktorých sú už aj tak plné útulky. Tiež to má psov upokojiť, aby neskákali po každej sučke. Nezmení to však ich povahu?
Moje psy kastrované nie sú a nikdy s tým nebudú mať žiaden problém. Kastrácia a sterilizácia rozhodne ovplyvňujú psychiku. Ja osobne mám rád psa originál, teda takého, akého ho príroda stvorila a nie, že ho zmením chirurgicky aj psychicky. Keď sa ku mne náhodou dostane kastrovaný pes na výchovu, tak ostatné nekastrované psy naňho pozerajú s dešpektom. Cítia, že nie je plnohodnotný a dajú mu to poriadne vyžrať. A ten kastrát sa z toho psychicky zrúti. Tak o čom to je?
Niektorí nechcú dať kastrovať psa aj preto, že chcú, aby si aspoň raz v živote užil. Je to pravidlo? Rovnako sa hovorí, že každá sučka má mať aspoň raz šteňatá.
Rozhodne nie. Pozrite, táto moja sučka má rodokmeň a šteňatá nikdy mať nebude. A sterilizovaná nie je. Ja mám doma moju osobnú svorku šiestich sučiek a k tomu mám psy. A verte mi, ani jeden z mojich psov si nedovolí siahnuť mi na sučku. To je moja sučka, nie jeho! Všetko je to o výchove. Idem do parku s hárajúcou sučkou a ostatní psičkári na mňa pozerajú, akoby som prišiel so psom, ktorý má lepru. Že druhého pes sa nevie zdržať a je ako divý, stojí na zadných a týždeň nežerie? To je iba dôkaz, že ten pes je nevychovaný. Vo vlčej svorke iba alfa pár má šteňatá, a aj to nie v roku, keď nemajú čo žrať.
