Inak je v novom seriáli Markízy presne taký, akého ho z televíznych obrazoviek dobre poznáme – suverén, zvodca, alfa samec. S Alexandrom Bártom (38) sme sa zhovárali aj o tom, čo mu doma otrieskali o hlavu, ako čelí pribúdajúcim rokom a kde stretol Naomi Campbell.
V seriáli Doktori opäť raz hráte alfa samca, chlapíka s dobrodružnou povahou, ktorý láme ženám srdcia. Ak je niekto humorista, očakáva sa od neho v reálnom živote, že okolie zabaví. Očakávajú od vás ženy, že ich ich budete baliť?
Nemyslím si to. Neviem, čo vyžarujem, ale ľudia majú zo mňa skôr strach, bočia odo mňa. Žeby som bol balič? Ja hlavne mám perfektne fungujúci vzťah. A priznám sa, keď som bol mladší, ženy, ktoré som mal, väčšinou zbalili mňa. Myslím, že skôr sa odo mňa očakáva, že budem normálny, nie nejaký horenos. I keď viac-menej ani nie je na čo byť namyslený. To, že sa niekto objavuje v médiách, ešte neznamená, že je niečo viac...
Ale zase to znamená, že ste úspešný v rámci svojej brandže.
Ak sa toto považuje za úspech, tak potom áno.
Takže môžete mať trochu našuchorené perie.
Ja mám pocit, že sa na to pozeráme rozdielnou optikou. Bol som nedávno v New Yorku, stretol som Naomi Campbell, aj som ju oslovil a chcel som sa s ňou odfotiť...
A bola na vás zlá.
Možno má svoje muchy, každý máme... Ale pristúpila na to, že sa s nami odfotí, bez problémov. Akurát najprv prevrátila oči. Myslím, že ja keby som sa tu hral na nejakú hviezdu, bol by som smiešny. Takže našuchorené perie nie. A ako som hovoril, mám vzťah.
To je v poriadku, máte aj dobré auto, ale to neznamená, že si neobzriete porsche.
To je niečo iné, pozrieť sa môžem po peknej žene, ale vy ste hovorili o balení.
Ok, tak hovorme o flirtovaní. Nezáväznom...
Flirtovať sa dá, ale mám pocit, že sú isté hranice.
A tie ctíte.
Áno. Ja mám úžasnú ženu.
To nikdy nezabudnete povedať.
Lebo je to tak. Sme spolu 11 rokov a máme spolu osemročnú dcéru. Keď sme sa dali dokopy, tak som za veľmi krátky čas zistil, že ona bude matkou môjho dieťaťa. A čo sa týka flirtu, viem, že existuje.
Koľko ste mali v minulosti vážnych vzťahov?
Ja považujem za vážny vzťah taký, ktorý trvá aspoň 2 – 3 roky a dotyčnú osobu už trochu bližšie pozná aj moja rodina. Taký som mal len jeden.
Poďme ešte k Doktorom. Rolu v tomto seriáli ste prijali v duchu hesla: „Kto na Slovensku nehral doktora, nie je poriadny herec.“?
Nie, zobral som to, lebo niečo také som ešte nehral. Mal som pocit, že je to dobre napísané a tešil som sa na zmenu, aj pokiaľ ide o kolegov. Navyše to nie je denný seriál, takže sa to aj inak robilo, na niektoré veci bolo viac času. Bolo to ale veľmi náročné nakrúcanie.
V akom zmysle slova?
Vyžadovalo si to veľmi silnú koncentráciu a prípravu.
Aby ste neboli s tým skalpelom v ruke za smiešneho?
Áno. Hráme sa na istú realitu a isté problémy, bolo sa treba dobre pripraviť, aby sme nevyzneli v rámci dialógov trápne. Som zvedavý, čo na tento seriál povedia lekári. Naučili sme sa množstvo odborných výrazov. Uvedomil som si tiež, akú majú lekári zodpovednosť, aké je to ťažké povolanie. Neviem si predstaviť výplatnú pásku lekára, ktorý zachraňuje životy, prišíva aortu. Či sa to vôbec dá zaplatiť. Klobúk dole, obdivujem ich.
Udržali ste niečo z lekárskej terminológie v hlave?
Viete čo, keby som si teraz sadol s kolegami zo seriálu, niečo by som z hlavy vylovil.
Ako predstaviteľ jednej z hlavných úloh ste dostali možnosť pozrieť si pred nakrúcaním skutočnú operáciu, no nevyužili ste ju. Prečo, bolo to na vás už príliš?
Nie, využil som ju, akurát človek, ktorý mal byť v tej deň operovaný, neprišiel. Operácia sa preložila a na druhý termín som si už nevedel nájsť čas. Určite by som si to rád pozrel. Bol som aspoň na detskom pooperačnom oddelení a nebolo to príjemné. Už len preto, že išlo o deti. Videl som niekoľkomesačné dieťa, rozpárané, prelepené lepiacou páskou. Vtedy som si veľa vecí uvedomil. Som rád, že mám zdravé dieťa.
Chvíľu to vyzeralo, že kvôli Doktorom vypadnete zo seriálu Chlapi neplačú, no nakoniec išlo len o dočasnú odmlku.
Bola to moja podmienka, keď som prijal rolu v Doktoroch, lebo dva seriály by som nakrúcať nestíhal. Navyše je tu divadlo, mám osemročnú dcéru. Začínam pociťovať, a hlavne ona to pociťuje, že sa jej venujem menej. A už som to dostal aj otrieskané o hlavu, tak som si povedal, že buď jedno, alebo druhé: Doktori alebo Chlapi neplačú.
Bavili sme sa o popularite. Vás nahor vyšvihol Panelák. Teoreticky, keby nebolo konkurenčného televízneho boja, viete si predstaviť, že by ste sa ešte v Paneláku objavili?
Viete čo, to sú hlavne ich boje...
A vy ste pešiakom, ktorým ťahajú.
Ja som pešiakom, ktorý sa pre niečo rozhodne. A rozhodol som sa, že budem robiť pre televíziu Markíza, a tým je to celé uzavretá záležitosť.
Popri Doktoroch vás diváci môžu dlhší čas vídavať aj v spomínanom seriáli Chlapi neplačú, kým vaša životná partnerka Henrieta Mičkovicová hrá v Búrlivom víne. Čo dcérka radšej pozerá?
U nás doma sa televízia skoro vôbec nepozerá: pozerajú sa filmy na DVD-čkách alebo športové prenosy. Vidieť nás môže, len keď je u babičiek. Samozrejme, vie, kde hráme, ale naozaj telku nepozerá, z čoho som veľmi šťastný. Radšej si niečo pustí na internete, nejakú muziku. Pamätám sa, že ja som sa ako dieťa v nedeľu ráno zobudil a hneď si pustil Poďte s nami. Ale ona sa zobudí a telku jej ani nenapadne pustiť.
Má osem rokov, takže sa už začína profilovať. Chodí radšej na gymnastiku alebo na klavír?
Mám pocit, že viac na gymnastiku. Uvidíme, čo bude neskôr.
Od dcérky ste presne o tridsať rokov starší a ste teda vo veku, keď už treba na sebe pracovať, aby bol človek fit. Ako sa udržiavate?
Na to viem odpovedať v podstate dvomi slovami: Jedlo a joga.
Vysvetlite.
Jogu som objavil vďaka mojej žene a prekvapila ma. Myslel som si, že už nikdy sa mi nepodarí, aby som sa zohol a prstami rúk sa dotkol špičiek na nohách. Teraz to zvládnem bez problémov. Joga so mnou urobila čáry-máry. Cítim sa lepšie, som si istejší v rámci pohybu, sebavedomejší aj na javisku v divadle. No a, samozrejme, jedlo: Mám ženu, ktorá perfektne varí a to vám potvrdia aj moji kolegovia, lebo sem-tam ich pozveme na obed. U nás je jedálny lístok urobený tak, že jednak je to chutné a jednak zdravé.
Takže zeleninku na pare neofrflete.
Vôbec.
Popri dvoch seriáloch stále veľa hráte aj v divadle, takže veľkú časť voľného času vám asi zaberie učenie textov. Kde sa ich učíte?
Všade. V aute alebo keď čakám dcéru počas gymnastiky. Mne texty stále bežia hlavou, dookola o nich premýšľam, práca akoby sa nikdy nekončila.
Lezú vám do hlavy ľahšie povrchné seriálové dialógy alebo komplikované divadelné texty?
Neviem, nikdy som nad tým takto nerozmýšľal. Rozdiel je len ten, že seriálové texty, ktoré sa nabiflím, idú z hlavy preč hneď, ako danú scénu nakrútim.
Rád cestujete, v lete ste si užili Provensalsko, nedávno ste sa vrátili z New Yorku. Kam sa vyberiete najbližšie?
Ja najmä nedám dopustiť na chorvátsky ostrov Hvar. To je moje miesto, kde si viem perfektne oddýchnuť. Keď sa povie, že ide leto, hneď mi napadne Hvar. Potom ideme na druhú dovolenku, a to musí byť miesto, kde sme ešte neboli. Takto sme prešli časť Talianska – Toskánsko a Sicíliu, teraz to bolo spomínané Provensalsko. Uvidíme, čo bude o rok, vždy vyberáme niekoľko mesiacov. Už v marci sa o tom začíname baviť, prídem domov a poviem: Ideme v lete na Kubu! Potom prídem o dva týždne: Vieš čo, kašlime na Kubu, poďme radšej...
V New Yorku sa vám páčilo?
Veľmi. Určite by som sa tam ešte chcel vrátiť. No rád by som videl aj Kubu, Argentínu či Vietnam.
