Bradlee viedol tento denník 26 rokov, od roku 1965. Kauzu Watergate spustili dvaja mladí reportéri Bob Woodward a Carl Bernstein. Škandál vypukol po tom, čo do sídla Demokratickej strany v komplexe Watergate vo Washingtone D.C. v roku 1972 násilne vnikli pracovníci aparátu republikánskeho prezidenta Nixona, ktorí dostali za úlohu umiestniť v budove odpočúvacie zariadenie. Aby zakryli svoje pravé určenie, maskovali sa ako lupiči.
Aféra Watergate eskalovala, keď sa ukázalo, že Nixonova administratíva aktívne bránila vyšetrovaniu celej záležitosti, že prezident o akcii vedel a navyše o nej klamal pred Kongresom, čo nakoniec viedlo k jeho vynútenej rezignácii.
Woodward a Bernstein, ktorí sa téme venovali, dostali za svoje novinárske články Pulitzerovu cenu, najprestížnejšie ocenenie v oblasti žurnalistiky. Hold Benjaminovi Bradleemu v noci nadnes vzdal aj prezident USA Barack Obama, ktorý zdôraznil, že žurnalistika bola preňho viac než len povolanie: bolo to "verejné blaho životne dôležité pre našu demokraciu". Bradlee bol podľa neho pravým novinárom, ktorý zmenil denník Washington Post na jedny z najlepších celoštátnych novín.
Vo filme Všetci prezidentovi muži, ktorý je venovaný afére Watergate a scenár k nemu písali Woodward a Bernstein, hral Bradleeho herec Jason Robards. Berstein si spomína, že počas nakrúcania sa Robards sťažoval, že celá jeho rola spočíva v tom, že sa prejde cez redakciu a pýta sa: "Kedy bude ten článok?". V rozhovore pre CNN po oznámení Bradleeho smrti Bernstein uviedol, že Robardsovi vtedy vysvetlili, akú úlohu šéfredaktor v kauze zohral. Spresnil, že Bradlee veľmi dobre chápal, "aká je rola tlače v demokracii".
Bradlee bol absolventom Harvardovej univerzity a veteránom druhej svetovej vojny.
