Ten do nášho hlavného mesta prišiel zo Sýrie. Narodili sa im dvaja synovia a odišla žiť do sýrskeho Homsu. Vlastnili viacero nehnuteľností a žili pokojný život. Všetko zničila sýrska občianska vojna. Evinho syna sa pokúsili uniesť opoziční bojovníci, vojaci prezidenta Assada im rozstrieľali autá a vojaci oboch táborov zavraždili 15 slovenkiných príbuzných.
Keď vlani padla pri jej byte bomba a Eva na hodiny stratila sluch, rozhodla sa zo Sýrie ujsť. Pre Nový Čas podala svedectvo z krajiny, ktorá leží v troskách. Eva (64) prežila polovicu života v Sýrii s manželom a dvoma synmi. Všetci majú slovenské občianstvo, iba manžel má aj sýrske. Slovenská rodina patrila medzi niekoľko desiatok našich krajanov, ktorí v Sýrii žili.
Vybudovali si zázemie, vlastnili domy a vily. O bohatstvo však prišli pre vojnu. Vlani museli všetci utiecť späť na Slovensko. „S našou slúžkou som išla upratovať manželovi byt do hlavného mesta v Damašku. Miesto troch dní sme tam ostali rok. Pre vojnu sme sa nemohli vrátiť späť do Homsu. Keď sme sa tam konečne dostali, utekali sme medzi domami počas streľby.
Neskôr som vešala bielizeň na balkóne, keď vedľa padla bomba. Zostala som ako skamenená. Všade na sebe som mala prach a síru. Nepočula som. Vtedy som sa rozhodla ujsť. Vo vojne je jedno, či ste Slovák, alebo kto. Kto mal prostriedky, ušiel,“ povedala pre Nový Čas Eva o dni, keď sa musela zbaliť do jedného kufra. V krajine nechala okrem majetku aj fotografie a iné pamätné veci.
Ušla však v pravom čase, keďže jej manžela začali vojaci vydierať. Celkovo z jej rodiny ušlo 30 ďalších príbuzných. Eva pred útekom poslala na Slovensko synov s manželkami a vnúčatami. „Raz synovi volal kamarát a varoval ho, že ho chcú uniesť opoziční vojaci. Zbalil sa a ušiel na Slovensko. Manželka druhého syna mala zdravotné problémy a krvácala v bruchu. Ťažko sme našli pomoc. Doktorka ju operovala, naokolo sa strieľalo. Keď nevesta otehotnela, ušiel aj druhý syn,“ opísala Eva. Všetko zhoršila aj udalosť, pri ktorej vojaci rozstrieľali auto s manželom a synmi. Nič sa im nestalo. Evina rodina sa presťahovala na Slovensko do bytovky. Vo všetkom im pomohli úspory zo Sýrie. Inak by skončili v utečeneckých táboroch.
Vraždenie
Škody na majetku pre Evu neznamenajú veľa. Najhoršie znáša, že pre vojnu v Sýrii jej zomrelo 15 príbuzných. „Bratranec manžela tlmočil konvoju OSN, a keď oni odišli, strelil ho snajper priamo do hlavy. Ďalší príbuzný sledoval večer televíziu a zabila ho bomba. Ďalšieho zastrelili na kontrolnom bode, aj keď s vojnou nič nemal. Ďalší sa vrátil z Egypta skontrolovať svoje majetky, zabili ho,“ vypočítavala so slzami v očiach pani Eva, ktorá do smrti nezabudne predovšetkým na scény, pri ktorých vojaci strieľali nevinných ľudí. „Zobudila som sa na streľbu. Z okna som videla, ako Assadovi vojaci strieľali na taxík niekoľko minút. Potom odtiaľ vytiahli mŕtvoly mladých chlapcov, naložili ich na kamión a odišli,“ povedala Eva o vojnových hrôzach. Spočiatku aj na Slovensku sledovala správy o dianí v Sýrii, ale dnes už to nedokáže.
Raj v Sýrii
Eva tvrdí, že v arabskej krajine nemala problémy s tým, že je kresťanka, a vychovala tak aj synov. „Ženy v minulosti nosili aj odhalené chrbty, čo vtedy ani v Československu nebolo bežné. Ľudia si v Sýrii viac pomáhali. Chudobnej slúžke sme sa zložili na byt. Ďalšej sme platili školu. Mali sme omnoho lepšie zdravotníctvo ako na Slovensku. To, čo zažívam, by nebolo ani pre najchudobnejších Sýrčanov. Moja sestra, ktorá za mnou chodila celé roky, povedala, že v budúcom živote by chcela byť Arabka. To hovorí za všetko,“ povedala Eva, ktorej zostal iba jediný byt v Bratislave. Ostatné nehnuteľnosti obsadili Assadovi vojaci, majetok rozkradli a synov byt zničila raketa.
Chyba je na oboch stranách
Podľa Evy je chyba konfliktu na oboch stranách. „Američania a Západ podporovali opozíciu už roky za čias starého Assada. Boli to niekoľkomiliónové sumy. Mali záujem na tom, aby vojna prepukla. Avšak prví začali útočiť Assadovi vojaci. Ak by Assad spravil ústupky, mohlo to byť inak. Teraz už nie som s nikým ani proti nikomu. Kto zabíja, nevie prečo, a kto zomiera, nevie prečo,“ uzavrela Eva s myšlienkou, že sa konca vojny asi už nedožije. Myslí si, že konflikt potrvá minimálne ďalších 20 rokov a naberie väčšie rozmery.
Konflikt v Sýrii
Marec 2011
V Damasku ľudia protestovali za prepustenie politických väzňov. V Homse, kde bývala aj Eva a ďalší Slováci, boli taktiež pokojné demonštrácie. Práve tam do sediaceho davu začali strieľať Assadovi vojaci, čím odštartovali konflikt.
August 2012
OSN žiadala odstúpenie prezidenta Assada, krajina sa už mesiace zmietala v občianskej vojne, prebiehali samovražedné atentáty, armáda útočila proti rebelantom. Sýria vyhostila veľvyslancov zo západných krajín. Z krajiny odišiel aj slovenský veľvyslanec.
Apríl 2013
Eva uteká so svojím manželom zo Sýrie na Slovensko. Nasledujú svojich oboch synov s manželkami a vnúčatami, ktorým sa to podarilo niekoľko týždňov predtým. V tej chvíli dosahuje oficiálny počet utečencov takmer dva milióny.
Jún 2013
Inšpektori OSN potvrdili, že v boji boli použité chemické zbrane. Prezident Assad sa skrýval na ruskej vojnovej lodi. Krajina bola v absolútnom chaose a nemala pred sebou žiadne riešenie.
Jún 2014
Militanti hnutia ISIS uviedli, že založili kalifát a premenovali sa na IS. Od tohto času začali páchať nevídané zverstvá. Inokedy liberálna Sýria sa stala prísnou. Ženy sa museli začať zahaľovať. Pani Eva to nikdy nemusela urobiť.
Október 2014
Konflikt si vyžiadal necelých 200 000 obetí, aj keď pani Eva si myslí, že ich môže byť až pol milióna. Smerom na západ utiekli dva milióny Sýrčanov. Celé mestá sú zničené, infraštruktúra nefunguje. Krajinu sa snaží dobyť Islamský štát.
