Nevyzerá to však u vás, ako keby deti vychovávali rodičov? Niektorí dospeláci to s voľnou výchovou preháňajú a môže to mať nepríjemné následky. Deti potrebujú pravidlá a naučiť sa rešpektovať autority. Hoci sa niektoré odporúčania môžu zdať ako príliš prísne, v konečnom dôsledku sa najmenší lepšie pripravia na život. Ako jednať s deťmi, radí detský lekár Josef Althaus.
Prehnané povzbudzovanie: "Písomku z matiky určite zvládneš!"
- ak to s pochvalami a povzbudzovaním preháňate, znamená to, že na dieťa intenzívne myslíte
- synovi či dcére pritom stačí povedať len raz, časté opakovanie ho skôr uvedie do pochybností
- podporte ho pokojným hlasom a dajte mu najavo, že dôverujete v jeho schopnosti
- časté povzbudzovanie môže vyvolať u detí tlak, že úlohu musia splniť a nemôžu vás sklamať
Veľa slobody: "Môžeš prísť kedykoľvek k nám do postele."
- rodičia chcú, aby sa ich potomok mohol vždy a všade na nich spoľahnúť
- časom tak dieťa nadobudne pocit, že si môže kedykoľvek a čokoľvek dovoliť
- od tohto pocitu je už potom len kúsok k pocitu riadenia rodičov
- nenaučí sa, čo je to čakanie, a nemá potuchu o existencii aj iných vzťahov okrem vzťahu medzi rodičom a dieťaťom
- vyjasnite mu, že ak sa mu snívajú zlé sny, môže si k vám prísť ľahnúť
POZOR: aby sa však z výnimky nestalo pravidlo!
Neúmerné chválenie: "Si úžasný, lebo si si krásne vyčistil zuby!"
- nevyjadrujte poklonu za každodenné úkony, ktoré by mali byť brané ako samozrejmosť
- dieťa môže časom nadobudnúť pocit, že ho považujete za hlúpe, pretože napríklad zuby si vie čistiť už dávno
- čím sú chválené činnosti banálnejšie, tým horšie sa dieťa cíti
- následkom môže byť znížený pocit sebavedomia, ale aj zvyk na pravidelné pochvaly
- šetrite si uznanie na činnosti, ktoré zvládlo po prvýkrát, alebo sa špeciálne snažilo, vtedy sa naučí vydať zo seba maximum, ale aj v tomto prípade platí, že „všetkého veľa škodí“
Veľa otázok: "Ako bolo v škôlke, čo si jedol?"
- neustále sa niečo vypytujete o každej maličkosti v súvislosti s vaším dieťaťom
- je prirodzené, že ste zvedaví, no prílišné vypytovanie pôsobí ako nechcená a zle vnímaná kontrola
- skúste sa pýtať len náhodne, časom zistíte, že dieťa má potrebu zdôveriť sa aj bez predchádzajúcich otázok
Nekonečné vysvetľovanie: "Daj si sirup, budeš zdravý!"
- takmer každý rodič chce, aby jeho dieťa pochopilo všetko okolo seba a považovalo správne veci za správne a naopak
- dieťa však nemusí všetkému rozumieť a vysvetľovanie nemusí pochopiť
- vtedy sa cíti zahanbene a veci robí len preto, lebo to od neho očakávate
- stačí ho pritom jemne chytiť za rameno a ukázať mu svoju podporu, tak pochopí, že niečo jednoducho musí spraviť
Samé odmeny: "Toto ešte vydrž, dostaneš cukrík!"
- dieťa nie je hlúpe a časom vycíti, že ak dostane odmenu alebo odškodnenie, čaká ho nejaká nepríjemnosť
- môže to vnímať ako nebezpečnú situáciu, pretože sa okolo toho robí veľké „haló“
- nemusíte deti informovať o každej samozrejmosti
- neustále sa niečo vypytujete o každej maličkosti v súvislosti s vaším dieťaťom
Časté opakovanie: "Nedotýkaj sa zapaľovača!"
- utváranie pravidiel sa často nezaobíde bez kriku
- prvý zákaz poviete potichu, druhý hlasnejšie a po pár minútach ignorácie už ziapete ako šialenec
- a dieťa to vníma veľmi pozorne
- naučí sa potom poslúchať až vtedy, keď od zlosti kričíte a sčervenela vám tvár
- hovorte s deťmi pokojne v základnom presvedčovacom móde, nech si na to zvyknú
Mnoho záujmov: "Po tréningu máš ešte maľovanie a potom návštevu!"
- hoci je pravda, že dieťa, ktoré sa nudí, myslí na hlúposti, netreba to s aktivitami preháňať
- týmto spôsobom si môže zvyknúť na neustále plánovanie a potláčate tak jeho fantáziu
- doprajte dieťaťu trochu nudy, nech samo objaví, čo ho baví a čo by chcelo práve robiť