Armáda ešte vo štvrtok zachytila núdzové volanie v ruštine určené námornej základni v Kaliningrade a má podozrenie, že ide o poškodenú ruskú ponorku. Do pátracej akcie v Baltskom mori, necelých 50 km od Štokholmu, sa už zapojilo dvesto vojakov, lode, vrtuľníky a protiponorkové fregaty. Akcia pripomína manévre, ktoré sa vo Švédsku konali počas studenej vojny. Vtedy bolo síce neutrálnou krajinou, no sovietske ponorky sa často dostávali do jeho vôd.
Podľa švédskych novín Svenska Dagbladet núdzové volanie v ruštine pochádzalo z oblasti Kanholmsfjärden na špeciálnej frekvencii používanej Ruskom v prípade mimoriadnych situácií. Šéf operácie Jonas Wilkstrom zatiaľ špekulácie médií, že ide o ruskú ponorku, nepotvrdil, no zdôraznil význam pátracej akcie. Operácia sa koná v čase napätých vzťahov medzi severskými a baltskými štátmi a Ruskom pre krízu na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by došlo na niektorej z ponoriek či lodí z vojenského námorníctva k havárii či inej neštandardnej situácii.
Potopenie Kurska
- Ruská jadrová ponorka K-141 Kursk bola pýchou námornej flotily.
- Moderné plavidlo spustili na vodu v roku 1994 a určené bolo na boj s ponorkami, lietadlovými loďami a na vystreľovanie ďalekonosných rakiet spod hladiny.
- Kursk sa potopil 12. augusta v roku 2000 v medzinárodných vodách Barentsovho mora.
- Počas námorného cvičenia došlo na ponorke k výbuchu. Kapitán vypálil slepé torpédo, počas toho došlo k explózii a stroj išiel ku dnu.
- Kursk klesal do hĺbky 108 metrov, asi 135 km od prístavu Severomorsk.
- Katastrofa vyvoláva stále dohady, Rusi odmietli zahraničnú pomoc.
- V ponorke ostalo 118 členov posádky pochovaných zaživa.
- Stroj vylovili v roku 2001 a námorníkov pochovali.
