Britská dizajnérka, Luisa Guerra, napriek tomu, že lekára navštívila ešte desiatkykrát, zomrela na rakovinu o 6 rokov neskôr. Keď prišla na kliniku s problémami chrbtice prvý raz, doktori ju poslali domov a odporučili, aby si vzala paracetamol.
Jej rodina popísala, že sa nasledujúce tri roky od tohto momentu pravidelne vracala na kliniku v obrovských bolestiach, no zakaždým neúspešne. Vždy jej povedali, že má príliš veľa stresu a mala by odpočívať. Rodine to nedalo a rozhodli sa s tým niečo robiť. Na vlastné náklady si dala Luisa na súkromnej klinike prezrieť telo, to čo tam našli ju položilo. Mala nádor na krčku maternice, lymfatických uzlinách, chrbtici aj krku!Napriek rýchlo nasadenej chemoterapii sa už 35 – ročnej Luise, mamičke dvoch detí nepodarilo pomôcť.
Jej sestra Diana (22), bojuje za spravodlivosť. Tvrdí, že ak by lekári diagnostikovali príčinu bolestí skôr, jej sestra ešte mohla žiť. „Som zničená z toho, že som prišla o milovanú sestru. Pocit, že ešte stále mohla byť medzi nami, ak by lekári brali svoju prácu vážne ma rozčuľuje. Mali 50 možností počas šiestich rokov pomôcť jej, no nikdy to neurobili. Bola taká mladá... “
Interiérová dizajnérka Luisa začala pociťovať bolesti chrbtice, keď mala 29 rokov, pridali sa k nim bolesti hlavy a škaredé krvácanie. Lekári, ktorí prehliadli jej nádory, jej „diagnostikovali“ skorú menopauzu a veľa stresu. Po troch rokoch zaplatila Luisa 300 dolárov za súkromné vyšetrenie, ktoré odhalilo skutočný pôvod bolestí. Na lymfatických uzlinách mala nádor veľký ako tenisová loptička a zistená jej bola aj rakovina hrdla, či čriev.
To však nie je všetko! Kliniku s bolesťami žalúdka navštívila aj jej teta Teresa Paiva. Lekári jej naordinovali „vziať nejaké vitamíny.“ Boli to však žlčníkové kamene, ktoré jej odstránili. No bolesti neutíchali. Odišla do Portugalska, kde sa narodila. Tam jej diagnostikovali rakovinu prsníka v treťom štádiu.
Luisiina rodina navštívila kliniku City Way Surgery. Chceli im dohovoriť, aby urýchlili a skvalitnili diagnostikovanie svojich pacientov, keďže už druhý člen ich rodiny dopláca na ľahostajnosť lekárov kliniky. Tí jej povedali, aby podala oficiálnu sťažnosť a doručila ju písomne, s tým, že ju prešetria. Odpoveď na sťažnosť prišla nedávno: „Je nám ľúto, že sme sa dozvedeli o takomto prípade. Vždy keď príjmeme takúto sťažnosť, budeme ju riešiť zodpovedajúcim spôsobom.“ Aký spôsob to je už neupresnili.
