Pri tejto príležitosti vytiahol zo súkromného archívu svoje fotografie a porozprával, prečo sa stal spevákom, aj o tom, ako ho naháňali fanúšičky.
O začiatkoch...
Na nočníku síce nezačala moja kariéra, ale už vtedy ma mamka učila, aby som sa zo života neposral. (smiech) Nie som z muzikantskej rodiny, som samouk a páčilo sa mi, aký majú muzikanti život. Kamarát mal rodinu, ktorá emigrovala do Nemecka a posielali mu časopis Bravo. Mal som vtedy asi 14 rokov, keď som v ňom uvidel obrázok skupiny Deep Purple v šatni. Spevák David Coverdale sedí na pohovke, v jednej ruke drží gitaru a v druhej strašne krásnu babu. Vtedy som si povedal, že toto chcem robiť! (smiech) Bolo zvláštne, že keď som ako deviatak dostal prvú gitaru za dobré vysvedčenie (otec netušil, že to bolo posledné dobré) a vyšiel som na dvor, tak hneď boli okolo mňa dievčatá. Vtedy som si povedal, že som na dobrej ceste.
Prvé vystúpenie...
Prvé väčšie verejné vystúpenie som zahral ešte s jedným kamarátom v malej sále asi pre 200 ľudí. Prišli moji aj jeho spolužiaci a kamaráti. Hrali sme prevzaté pesničky od Boba Dylana, Beatles a moje pesničky, ktoré som už vtedy skladal. Mal som 16 rokov. O rok neskôr som vyhral súťaž amatérskych spevákov v Prešove a prvou cenou bola možnosť nahrať pesničku v profesionálnom štúdiu. Košický rozhlas to nahral so sláčikovým orchestrom. Vtedy som mal pocit, že popularita prichádza. Bola to, samozrejme, blbosť. Ďalších 7 rokov som sa učil hrať na gitare a koncertoval som po kluboch.
O imidži...
Celé to vzniklo zo strachu, že budem chodiť do roboty, tak som si povedal, že s kapelou musíme byť iní. Chceli sme sa odlíšiť aj vzhľadom a v televízii sme s tým mali problémy. Keď sme prišli na nakrúcanie, hneď nás vyzliekali, museli sme sa preobliekať, dať si dolu náušnice. Všetkých nás bavilo provokovať, tak sme používali mejkapy a náušnice, maľovali sme si po tvári rôzne znaky a nosili šachovnicovú šatku. Vzniklo to náhodou, našiel som ju v divadelnej šatni ako utierku na okná a dal som si ju na krk a šachovnicový vzor sa stal naším symbolom. Fanúšikovia ju nosia na koncerty dodnes.
O oceneniach...
Československého Zlatého slávika som získal raz, dvakrát striebro a raz bronz. Nepotrpím si na tieto veci. Bola to ale, samozrejme, satisfakcia. Odovzdával mi ho Karel Gott, proti ktorému sme vlastne boli opozícia. On išiel na oficiálnej línii. Bol to teda určitý paradox. Nás bavilo provokovať a o to to bolo zarážajúcejšie pre oficiálnu anketu, ako bol Zlatý slávik.
O fanúšikoch...
Fanúšičky nás naháňali autami po koncerte, snažili sa zistiť, v ktorom hoteli sme ubytovaní, v paneláku, kde som býval, som mal problémy so susedmi, lebo výťah a chodby boli popísané rúžom a ceruzkami na obočie. Médiá to nazvali Nagymánia. Nemôžem povedať, že to bolo nepríjemné, skôr to bolo nepríjemné chlapcom tých dievčat, ktorí postávali obďaleč a nadávali. Nebol problém vypredať Lucernu v Prahe aj trikrát do roka. Skalní fanúšikovia sú s nami už 30 rokov a chodia aj s deťmi, poznám ich dokonca po mene. Za tie roky sme kamaráti. Chodievajú na koncerty, poznajú všetky texty a pesničky spievajú so mnou. Je to krásny pocit. Pieseň, ktorá nie je počutá, nie je piesňou a človek potrebuje mať pocit, že to nerobil zbytočne. Ak máte pesničky, ktoré ľudia vedia spievať, je to vyhrané. Mne stačí zahrať na gitare F dur a začnem spievať So mnou... a oni už pokračujú ... nikdy nezostarneš. Fanúšikovia ma upozornili, že som už dokonca v učebniciach hudobnej. (smiech)
O cvičení...
Cvičím už 22 rokov dva- až trikrát do týždňa. Necvičím na to, aby som vyzeral ako čerstvo zodratý králik, ale aby som bol fit a v pohode. Musíte so sebou niečo robiť, aby ste zvládali koncerty a neustále cestovanie. Musíte byť v kondícii. Necvičím na objem, každý si predstavuje, že ak niekto chodí do fitka, je to kráčajúca hora svalov. Chcem byť štíhly a v kondícii.
O vzťahoch v šoubiznise...
Mám za sebou veľa duet s ľuďmi, s ktorými si rozumiem. Je dobré nahrať ich nielen kvôli tomu, že je to zaujímavé, ale aj preto, aby ľudia vedeli, že na určitej úrovni spevákov nie je rivalita. Nie je na to totiž dôvod. Možno pri kapelách, ktoré práve začínajú, tie bojujú o svoje publikum a úspechy. V našej vekovej skupine je to jedno. Každý už svoje publikum má.
