Vo vysokohorských polohách pritom vzniká neopakovateľné prírodné divadlo. Pozrite sa, čo všetko dokáže tatranské počasie namaľovať na oblohe.
Ľubomír Klocok pracoval v Astronomickom ústave SAV na Lomnickom štíte. Zo svojej pracovne vo výške 2 632 m nad morom mal Vysoké Tatry ako na dlani. Neraz pozoroval zaujímavé úkazy, ktoré svojou krásou vyrážali dych. „Fyzikálne úkazy v zemskej atmosfére sú veľmi zaujímavé. Sú veľmi nápadné svojimi ohromujúcimi prejavmi najmä v horských oblastiach. Odpradávna pútavajú pozornosť miestneho obyvateľstva a sú zdrojom rôznych mýtov,“ hovorí. A tu sú niektoré z týchto prírodných predstavení.
Dúha
Dúha je najznámejším optickým javom v atmosfére. Jej vznik je spôsobený odrazom slnečných lúčov na vodných kvapkách. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky. Dúha má tvar kruhového oblúka preto, lebo kvapka vody má tvar gule.
Vzhľad dúhy, ako šírka oblúku, počet a sýtosť farieb, závisí od veľkosti vodných kvapiek, na ktorých sa tvorí. Čím sú kvapky väčšie, tým je dúha výraznejšia. Sekundárna slabšia vonkajšia dúha vzniká pri dvojnásobnom vnútornom odraze svetla vo vodnej kvapke. Veľmi vzácna je terciárna dúha, ktorú vytvárajú lúče podstupujúce tri vnútorné odrazy.
Námraza
Námraza sa prejavuje vznikom ľadových kryštálov na povrchu chladných objektov vplyvom mrznutia drobných kvapôčok vzdušnej vlhkosti hmly, mrakov a podobne. Najväčšia pravdepodobnosť vzniku námrazy je pri teplotách podchladeného povrchu od 0 do -4 ˚C spojeného s vlhkým vzdušným prúdením. Pri teplotách pod -4 ˚C vznik námrazy výrazne klesá a pri teplotách pod -12 ˚C je námraza veľmi slabá alebo žiadna.
Polárna žiara
Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice slnečného vetra dopadajú na vrchnú vrstvu atmosféry. Polárne žiary sa najčastejšie vyskytujú v oblasti zemských magnetických pólov.
Intenzita a výskyt polárnych žiar závisí od slnečnej aktivity, ktorá sa periodicky mení v približne 11-ročných cykloch. Pri vysokej slnečnej aktivite môžeme tento jav vzácne pozorovať aj v našich zemepisných šírkach. Pomerne silná pohyblivá polárna žiara závesového typu bola pozorovaná v oblasti Vysokých Tatier 17. novembra 1989 a poslednýkrát v novembri 2004.
Inverzia
V Tatrách je známa klimatologická, tepelná inverzia. Vzniká vtedy, keď masy ťažšieho studeného vzduchu stečú do dolín a kotlín a vytvoria teplotné rozhranie, ktoré uzatvorí všetky výstupové pohyby vzduchu z dna dolín. Pod ňou sa hromadí oblačnosť, hmla, dym a prach. Tepelná inverzná vrstva siaha do väčších nadmorských výšok, kde možno pozorovať súvislú oblačnosť.
Bežné sú vysoko plusové hodnoty za slnečného počasia na Lomnickom štíte a zároveň hlboko mínusové s hmlou a námrazou v Poprade.
Halové javy
Ide o optické úkazy v atmosfére vznikajúce v dôsledku odrazu a lomu slnečného, prípadne mesačného svetla na ľadových kryštálikoch rozptýlených vo vzduchu. Tie javy, ktoré sa vytvárajú len odrazom svetelných lúčov od ľadových kryštálikov, sa prejavujú v bielom svetle. Tie, kde k ich vzniku prispieva aj lom svetla v kryštáloch, majú aj perleťové alebo dúhové farby, pričom červená farba je vždy na okraji bližšom k slnečnému disku.
Spodné slnko vzniká jednoduchým odrazom slnečných lúčov na horizontálne orientovaných kryštálových plochách a je zrkadlovým odrazom slnečného disku na nižšie ležiacej vrstve ľadového oblaku. Podobne vzniká spodný Mesiac.
Ohybové javy
Tieto opticko-meteorologické úkazy vznikajú podobne ako pri dúhe rozptylom, ale súčasne ohybom svetla na kvapkách vody v atmosfére.
Koróny môžu vznikať okolo Mesiaca, Slnka, poprípade jasných hviezd, ak ich svetelné lúče prechádzajú vrstvou riedkych oblakov, alebo hmly s obsahom kvapiek vody. Niekedy je koróna farebne zafarbená, inokedy má len podobu nevýrazného svetlého kruhového pásu okolo zdroja svetla.
Ďalším ohybovým javom je vidmo. Je to vzácny úkaz, na ktorého vznik musia byť splnené viaceré podmienky - pozorovateľ sa musí nachádzať na vyvýšenom mieste, mať za sebou Slnko a pred alebo pod sebou hmlu, alebo oblačnosť. Preto tento jav môžu pozorovať ľudia pohybujúci sa medzi Slnkom a mrakmi - turisti, horolezci, no aj piloti balónov, vrtuľníkov a lietadiel. Prvý raz bol tento jav popísaný v nemeckom Sasku v pohorí Harz na vrchu Brocken. Preto bol v minulosti známy pod názvom „prízrak z Brockenu“. Medzi horalmi sa zaužívala povera, že vidieť vidmo znamená hrozbu smrti. Avšak trojnásobné videnie svojho vidma už znamená prekonanie tohto nebezpečenstva a pozorovateľ sa stáva skúseným znalcom hôr.
