Marián Labuda, herecká legenda, nezabudnuteľný Karel Pávek z kultovej českej komédie Vesničko má středisková, nám okrem iného prezradil, prečo stále nechce odísť z tohto sveta a dokedy plánuje stáť na divadelných doskách.
Rozprávali sme sa spolu pred desiatimi rokmi, keď ste mali šesťdesiatku. Čo sa vo vašom živote odvtedy zmenilo?
Ja som si celý čas ani neuvedomoval, že starnem. Žil som, dostával som aj dosť ťažké texty, ktoré som zvládol, ale ako sa blíži toto výročie, tak zrazu ako keby vo mne zatrnulo. Už to nie je také slobodné pobehávanie po tejto zemskej kôre, pri ktorom by som si pískal a nadskakoval ako vo Vesničke. Takto by som to povedal: V šesťdesiatke som si ešte veselo poskakoval, ale teraz už nevyskočím.
Únava.
Nielen únava, ale aj celkový pocit. Uvedomil som si ten fakt, že je to tu. Sedemdesiatka. Keď som bol mladší, vôbec som si ani nevedel predstaviť, že je vôbec možné dožiť sa toho. A viete, prečo ešte nechcem odísť z tohto sveta? Čo ma najviac štve? Lebo potom všetci povedia: „A koľko mal rokov? Sedemdesiat? A šak to pekne dožil... To mu stačí.“ Tomuto sa chcem vyhnúť.
Kedysi ste rád chodili do fitnescentra.
Stále chodím, ale už nie tak často. Je to zbytočné. Všetko sa dá natrénovať, len staroba sa nedá. Môžete každý deň behať 20 kilometrov, no keď raz príde staroba, padne vám brada, koniec. Načo budem behať ako blázon? Keď máte 30, 40 rokov, má to význam. Vyzlečiete sa pred zrkadlom, pozriete sa na seba a vidíte výsledok. Ale keď príde z posilňovne dedko, pokúsi sa napnúť svaly a zrazu puk a je po ňom.
Máte rád oslavy? Bude veľká?
Keď som mal šesťdesiatku, robil som oslavu pre celé divadlo, bolo tam 300 ľudí. Teraz to bude len oslava v úzkom rodinnom kruhu.
