Nový Čas zaujímalo, čo chce ďalej so stranou robiť, aby ju nedostal na politický cintorín. V rozhovore si prvýkrát tvrdo podal svojich kritikov.
SDKÚ sa pohybuje v preferenciách okolo 3 percent, na kongrese vám odišli podpredsedovia. Čo máte ďalej v pláne robiť, aby sa strana nerozpadla?
- Kongres bol zrážkou dvoch koncepcií. Ja som presadzoval koncepciu, aby sme sa orientovali na voliča a hodnoty. Druhou koncepciou bola tá funkcionárska, ktorá 5 mesiacov zápasila o to, aby získali v strane prevahu. Za posledný týždeň prezentovali troch kandidátov na predsedu. Táto koncepcia neuspela. Teraz musia vychladnúť hlavy a teraz sa musíme sústrediť na poslanecký klub, ktorý normálne funguje a na nové tváre do vedenia.
Nebojíte sa teda rozpadu?
- V prvom rade sa nebojím toho, že by sme nedokázali osloviť voličov. Verím, že v sobotu vnútrostranícke intrigy skončili.
Za vaše odvolanie hlasovalo 160 delegátov, za zotrvanie len niečo vyše 40. Nemyslíte si, že je to memento toho, že vás už na čele strany nechcú?
- Pokiaľ by boli bývalí funkcionári zohnali 200 delegátov, čo bolo potrebné kvórum, bol by som akceptoval výsledok. V tom momente by už SDKÚ-DS nebola strana pre voliča, ale pre funkcionárov a takejto strane by som nechcel predsedať. To bola moja podmienka, a hovoril som to dopredu. Mnoho desiatok delegátov však v sobotu radšej išlo medzi ľudí a radšej robili kampaň pred komunálnymi voľbami, ako keby sa mali zúčastňovať na vnútrostraníckych intrigách.
O SDKÚ sa nehovorilo nikdy tak intenzívne, že je pred rozpadom, ako teraz. Neberiete to osobne?
- Do SDKÚ som však prišiel v roku 2006. Vtedy Slobodné fórum v prieskumoch predbiehalo SDKÚ a hovorilo sa, že strana končí. Teórie o konci SDKÚ vyplávali aj pred poslednými župnými voľbami a eurovoľbami. No ukázalo sa, že sme boli medzi najúspešnejšími stranami.
Myslíte si teda o sebe, že ste dobrý predseda?
- Bude to možno aj drzé, ale keby si to so mnou rozdal pred našimi voličmi ktorýkoľvek z avizovaných kandidátov na predsednícky post, tak každého porazím. Dokonca by som ich porazil aj keby sčítali svoje doterajšie hlasy. To nie je prehnané sebavedomie. Vychádzam z volieb, v ktorých som bol ja aj moji vyzývatelia.
Čo hovoríte na to, že vás kolegovia zo strany prirovnávajú k Stalinovi?
- Konkrétny funkcionár, primátor Hriňovej Horník, ktorý kandiduje v koalícii so Smerom, ma prirovnáva k Stalinovi? Veď je to trápne. A on chcel byť podpredseda SDKÚ, veď to neexistuje! Takisto si myslím, že nie je dobré, keď máme vo vysokých funkciách tých, ktorých ani vo vlastnom meste nezvolili za mestských poslancov. To je prípad Viliama Novotného. V Košiciach sa nedokázal dostať do mestského parlamentu, pričom jeho protivník Richard Raši je tam primátor a obaja sa profilujú v zdravotníctve.
Koho by ste chceli vidieť na mieste podpredsedu?
- Akonáhle poviem nejaké meno do vedenia, funkcionári začnú naňho poľovať.
Čo si myslíte o Eve Babitzovej?
- Prečítal som si jej profesijný životopis, ten vyzerá sľubne. Trochu ma mrzí, že sa zapojila do tohto vnútrostraníckeho boja. Je veľkou škodou, že si ako začínajúca politička nedržala väčší odstup.
Váš vyzývateľ Ondrej Matej už má kľúče od centrály?
- On ich ani nikdy nemal. Nemám a nemal som ich ani ja, ale len zamestnanci strany. To hovorí za všetko.
Čo by ste robili, keby ste v strane skončili?
- Úplne pokojne by som robil svoju parlamentnú a župnú prácu.
