Slávny útočník od najnižších vekových kategórií dominoval a v uplynulej sezóne to dotiahol až k zisku Stanleyho pohára. Lenže všetko mohlo byť inak! Nová kniha sa začne predávať na prelome októbra a novembra, čomu bude predchádzať slávnostný krst v Trenčíne. Krstným otcom bude bývalý reprezentačný tréner Ján Filc (61). „Samozrejme, že ma ponuka od pána Gáboríka staršieho potešila. Mám k dispozícii rukopis a približne dve tretiny už mám prečítané. Je to veľmi zaujímavé, keďže kniha vykresľuje Mariána očami jeho otca. Som presvedčený, že bude mať úspech,“ vyjadril sa tréner majstrov sveta z Göteborgu 2002.
Nová kniha autorského dua Pavol Gáborík (65), Andrej Miklánek (42) o hokejovom šampiónovi s podtitulom Otec, teraz to už môžeš vydať, prezrádza pohľad do hokejového zákulisia i jeho súkromia. Jedna kapitola sa venuje aj vážnej téme, o ktorej vedelo len najbližšie Gáboríkovo okolie. Týka sa vážneho zranenia, ktoré Marián utrpel ešte ako junior v drese Dukly Trenčín na turnaji vo Švédsku. Jeden zo súperov sa pošmykol a Gáboríkovi spôsobil hlbokú tržnú ranu tesne nad členkom.
„Na striedačke mu to zošili tromi stehmi a Marián dokonca dohral zápas. Do reznej rany sa však dostala infekcia. Streptokok. Nasledovala 40-hodinová cesta autobusom zo Švédska naspäť do Trenčína. Vzápätí mal Marián odcestovať na turnaj reprezentačnej dvadsiatky do Ruska. Dostal vysoké teploty, ktoré atakovali až štyridsiatku. Lekári predpokladali skôr prechladnutie či iné klasické vírusové ochorenie. Lenže bežné antibiotiká nezaberali a teplota neklesala. Našťastie mu vtedajší tréner dvadsiatky Julo Šupler povedal, aby sa radšej doliečil. Infekcia totiž postupovala veľmi rýchlym tempom. Marián mal zapálenú a dočervena sfarbenú nohu vari až po bedrový kĺb. Išlo naozaj do tuhého! Ak by vtedy odišiel do Ruska a postup infekcie by sa okamžite nedostal pod kontrolu, reálne hrozila amputácia nohy. Radšej už na to ani nemyslieť! Napokon sa podarilo histologickými testmi zvoliť vhodnú antibiotickú liečbu. Naša švagriná, lekárka z Považskej Bystrice, mu ranu chodila dennodenne vymývať a dezinfikovať. Napokon sa z toho vylízal, ale trvalo to viac ako mesiac. Pravdepodobne trpel len pre zlú hygienu bezprostredne po zranení,“ píše sa v novej knihe, ktorá už smeruje do tlačiarne.
