Jeho revírom je Uhříněves a jeho tempo nikdy nepoľaví. Práve pred slávnou vilou sa odohrali tie najdojemnejšie scény, ktoré Jozef Rychtář po smrti speváčky Ivety Bartošovej predviedol. Tú najnovšiu a zatiaľ poslednú predviedol vo štvrtok, kedy sa stretol s Ivetiným synom Arturom (17). V jednej chvíli hovoril úplne pokojne, v druhej minúte sa už vrhal na Artura so slzami, ktoré sa mu ako na povel začali kotúľať po tvári. Pritom ešte niekoľko minút predtým mal úsmev od ucha k uchu.
Nemenej slávna je jeho melodráma, kedy si len niekoľko hodín po smrti Bartošovej zvolal k jej domu televízne štáby a novinárov, ktorým ukazoval obraz, ktorý mu Iveta namaľovala len pár minút pred samovraždou. Cítil povinnosť dať najavo verejnosti, že je zdrvený, čo tiež presvedčivo dokázal na kameru, keď sa počas svojho príhovoru topil v slzách.
Publikum nechýbalo ani pri jeho nočnom výstupe, kedy sa opil a v noci liezol cez plot, aby sa dostal ku koľaji, kde Iveta skočila pod vlak. Pri tom mu asistoval jeho syn. Neskôr sa do Rychtářových scenárov vložil Ivetin fanúšik Petr Veselý, ktorý začal vymýšľať ďalšie námety na drámy.
Bol to práve on, kto Rychtářa držal okolo ramien, keď sa vdovec pred zrakmi fotografov zdrvene posadil na koľaje v mieste, kde sa Bartošová zabila. V zbierke má Rychtář aj akčné scény, keď sa mu do cesty dostal jeho protivník Zdeněk Macura. To potom lietajú päste hlava nehlava. Samozrejme za prítomnosti kamier.
Úlohu napadnutého Rychtářa ešte tak dokonale neovláda. Pred nedávnom ho mal zmlátiť okoloidúci fanúšik, nakoniec sa ukázalo, že celá bitka bola s veľkou pravdepodobnosťou iba fingovaná.
Keby Rychtář zo svojich drám urobil celovečerný trhák, konečné titulky by vyzerali takto:
V hlavnej úlohe: Josef Rychtář
Réžia: Josef Rychtář
Exteriér: Uhříněves, koľaje, cintorín
Kostýmy: Čierna košeľa, čierne džínsy
Hudba: piesne Ivety Bartošovej
Asistent a zvukár v jednom: Standa
Námet: Petr Veselý
Občerstvenie: Pivo v PET fľašiach, Metaxa
Komparzista: Zdeněk Macura
