Fakt, že Rómovia sú najväčšou menšinou v Európe, sa nedá prehliadať. Veľká časť Rómov žije pod hranicou chudoby bez prístupu k zdravotnej starostlivosti či slušnému bývaniu. Denne sa stretávajú s diskrimináciou, rasizmom a často sú terčom násilia a zneužívania, alebo sú obeťami obchodovania s ľuďmi, a to aj v rámci svojej vlastnej komunity. Množstvo rómskych detí je namiesto školy na ulici. Často im preto chýba aj základné vzdelanie a ich neskoršia diskriminácia na trhu práce vedie k ich vysokej nezamestnanosti, pasivite, takmer žiadnym zručnostiam a nízko platenej práci.
Hlbšia integrácia Rómov je preto morálnou aj hospodárskou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa aj výrazné zmeny v postojoch a názoroch nielen Rómov, ale aj väčšinového obyvateľstva.
Je známe, že človek sa dokáže najviac zmeniť vtedy, keď vidí zmenu u iných ľudí, a to najmä tých, ktorých obdivuje či aspoň rešpektuje. Príklady priťahujú. Je preto potrebné, aby boli v médiách častejšie prezentované úspešné prípady spolužitia Rómov a väčšinového obyvateľstva. Takýmto príkladom je aj obec Spišský Hrhov, kde sa starostovi už dlhodobo darí riešiť problém so zamestnaním Rómov. Obecný podnik, ktorý je financovaný z obecných prostriedkov, zamestnáva asi 20 ľudí a napriek nepriaznivej ekonomickej situácii dokáže produkovať zisk. Svojou vlastnou aktivitou tak obec dokáže zamestnávať svojich obyvateľov, nepýtať peniaze od štátu a zároveň zarábať svoje vlastné peniaze, ktoré sa investujú do udržania zamestnanosti. Spišský Hrhov sa tak rozvíja a podporuje dobré vzťahy medzi obyvateľmi obce. Takýchto príkladov stále pribúda a zaslúžili by si, aby sa o nich dozvedela širšia verejnosť.
Neustále prehliadanie skutočných snáh o riešenie problémov najväčšej menšiny Európe prosperitu nezabezpečí. Úplné začlenenie Rómov neprinesie len sociálne, ale aj ekonomické výhody celej spoločnosti. Podľa nedávneho výskumu Svetovej banky by pre niektoré krajiny znamenalo úplné zapojenie Rómov na trhu práce ekonomický prínos vo výške pol miliardy eur ročne. Zvýši sa produktivita hospodárstva, znížia sa výdavky sociálneho systému a zvýši sa objem daní z príjmov. Práve preto je potrebné dosiahnuť integráciu Rómov do spoločnosti, ktorej sú neoddeliteľnou súčasťou.
Pomôcť môže aj realizácia stratégie Európskej únie, Európa 2020. Tá je zameraná nielen na prekonanie následkov ekonomickej krízy, ale aj na to, by Európa naďalej rástla a bola schopná každému poskytnúť podmienky pre dôstojný život. V praxi to znamená, že Európska únia sa bude snažiť dosiahnuť ciele v najdôležitejších oblastiach. Patria medzi ne najmä zamestnanosť, vzdelávanie, zníženie chudoby, sociálne začlenenie či vývoj a výskum energetiky. Tieto ciele spolu navzájom súvisia a dopĺňajú sa. Je zrejmé, že ak dôjde k zmenách v oblasti vzdelávania a dohliadne sa na dodržanie aspoň minimálnej povinnej školskej dochádzky, zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie chudoby. Už dnes sú známe prípady rómskych detí, ktoré sa stali vynikajúcimi žiakmi v bežných školách po tom, ako mali prístup k predškolskej výchove.
Stratégie Európskej únie nie sú len kvetnaté slová. Stojí za nimi skutočná snaha dosiahnuť pozitívnu zmenu v spoločnosti, v Európe, kde žijeme. Stratégie odzrkadľujú úmysel vytvoriť z Európy dobré miesto pre život. Zároveň by sme si ako občania EÚ mali uvedomiť, že ak sa budeme pozerať na Rómov ako na tých, ktorí brzdia rast Európy a sú príčinou sociálnych problémov, nikdy ten toľkokrát zdôrazňovaný rast nedosiahneme. Iba bez nenávisti, predsudkov a spoločnou snahou je možné dosiahnuť to, že prestaneme hľadieť na problém pomedzi prsty a prispejeme k jeho riešeniu. Tým, že aj menšiny v EÚ budú mať rovnaké práva, možnosti a povinnosti, ako majú členovia väčšinovej spoločnosti, je možné dosiahnuť cieľ – a teda, že Európa bude v roku 2020 pre každého znamenať miesto, kde sa žije dobre.
Zuzana Szabóová, Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov
