V žiadnom prípade nemala za cieľ poškodiť práva ľudí s inou sexuálnou orientáciou. "Na straníckej úrovni hovoríme o tom, že chceme podporovať také čiastkové zmeny v právnom poriadku, aby niektoré oprávnené požiadavky z hľadiska reálneho života mohli uplatňovať aj tí, ktorí žijú v iných vzťahoch, ako je manželstvo definované ústavou," povedal v diskusnej relácii na portáli Teraz.sk predseda parlamentu a podpredseda Smeru-SD Pavol Paška.
"Smer-SD nikdy, ani vo výklade, ani v odôvodnení, ani z hľadiska politických postojov, nevykladal toto posilnenie zväzku manželstva medzi mužom a ženou na ústavnej úrovni ako negatívny zásah do minoritných práv občanov s inou sexuálnou orientáciou," reagoval Paška na otázku, či podobne ako KDH považujú túto ústavnú zmenu prioritne za prekážku pre prípadné budúce uzákonenie homosexuálnych sobášov.
Zdôraznil, že pre Smer-SD boli kľúčové zmeny v oblasti justície, pre kresťanských demokratov posilnenie tradičného manželstva a v rokovaniach vznikla dohoda na oboch jarných ústavných zmenách.
"Bol to široký dialóg. Návrh bol predložený celému politickému spektru. Na dialógu sa zúčastnili aj predstavitelia iných politických strán. Pri prvom návrhu do prvého čítania sme dlho viedli dialóg, odborný aj politický, s Mostom–Híd," povedal.
"Samozrejme, nevyhnutným predpokladom, aby malo zmysel niečo dávať na prerokovanie do pléna, je, aby to malo minimálne 90 hlasov. Hneď od začiatku som hovoril spolu s predkladateľom Pavlom Hrušovským z KDH, že by sme neboli veľmi radi, keby sme túto zmenu lámali len 90 hlasmi alebo len hlasmi Smeru a KDH," dodal Paška.
"Prizývali sme na dialóg aj predstaviteľov nezaradených, aj SDKÚ-DS. Aj sme zakomponovali zmeny, ktoré prišli z inej časti politického spektra. A výsledkom bola podpora viac ako sto poslancov od Smeru-SD cez KDH, SDKÚ-DS, nezaradených a nezávislých," podčiarkol.
Na jednej strane podľa neho existovala v KDH dlhodobá tendencia snažiť sa zmeniť ústavu v inštitútoch manželstva a rodiny. "Na druhej strane pre Smer-SD ako vládnu stranu bol dlhodobo stav v justícii, nedôveryhodnosť niektorých sudcov a námietky a požiadavky ľudí dôvodom na zmeny v celom systéme justície. Jednoducho sa tieto veci dostali na misku váh," vysvetlil.
"Výsledkom je text, ktorý bol schválený výraznou ústavnou väčšinou. Ale v tom manželstve sme striktne trvali na tom, že sa do ústavy prenesie len to znenie, ktoré bolo aj doteraz súčasťou nášho právneho poriadku. Len bolo súčasťou zákona, ktorý na podporu nepotreboval ústavnú väčšinu," uzavrel Paška.
