Sobotné bombardovanie židovského štátu dronmi a raketami je prvým priamym vojenským útokom Iránu na Izrael. Išlo o reakciu na útok bezpilotného lietadla v Sýrii, pri ktorom 1. apríla zahynulo sedem príslušníkov Iránskych revolučných gárd vrátane dvoch najvyšších generálov.
Útok je prisudzovaný Izraelu, aj keď ten sa k nemu dodnes neprihlásil. Izraelský prezident Isaac Herzog (63) označil sobotný iránsky útok za vyhlásenie vojny a dodal, že je „najvyšší čas, aby sa svet postavil tejto ríši zla v Teheráne“.
Obavy Bidena
Na tlačovej konferencii v nedeľu večer kontraadmirál IDF Daniel Hagari povedal, že iránsky plán zlyhal, a zároveň túto krajinu obvinil, že sa pokúsila „zapáliť Blízky východ a eskalovať situáciu v regióne“.
„Za posledné dve hodiny sme schválili operačné plány pre útočné aj obranné akcie. Budeme naďalej chrániť štát Izrael a spolu s našimi partnermi budeme pokračovať v budovaní bezpečnejšej a stabilnejšej budúcnosti pre celý Blízky východ,“ uviedol Hagari. Aké konkrétne plány boli schválené, však bližšie nešpecifikoval. K útoku sa vyjadrila aj OSN, ktorá vydala varovanie, že Blízky východ je teraz na pokraji vážneho konfliktu.
Americký prezident Joe Biden (81) údajne súkromne vyjadril obavy, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu (74) sa snaží zatiahnuť USA do konfliktu. Počas telefonického rozhovoru s Netanjahuom mu vraj dal Biden jasne najavo, že podpora zo strany USA je obmedzená a nevzťahuje sa na všetky okolnosti, a že americké sily sa na žiadnych útokoch nebudú zúčastňovať.
Zároveň izraelského premiéra vyzval, aby na útok nereagoval odvetou proti Iránu. Podľa dostupných informácií však vojnový kabinet izraelského premiéra rozhodne chce odvetnú reakciu.
