Dievčatám pred rokom mamka náhle umrela, keď bola na kontrole v prešovskej nemocnici. Veľmi smútili, ale zároveň verili, že so Zdenkou ich čakajú pekné časy. Vtedy nemali na pohreb, dokonca ani na jedlo. Zdalo sa, že nešťastie ich zomklo, zo sestry Zdenky sa stala ich druhá mama. Zostali však veľmi sklamané. „Keď Zdenka odišla, chvíľu sme netušili, čo s nami bude. Mali sme plány, že spolu budeme žiť dlho a pekne,“ zverili sa dievčatá. Podľa nich sa najstaršia sestra zrejme chcela vydávať, ale nepovedala im to.
„Len mi jedného dňa ukázala, kde sú kľúče, zabuchla dvere a už jej nebolo,“ vysvetlila Vlaďka (18). Tušili, že Zdenka už s nimi bývať nechce. „Stalo sa to asi pred tromi mesiacmi. Zdenka predtým čoraz viac rozprávala o vydávaní. Keď odišla, hneď sme vedeli, že ju tak skoro znova neuvidíme. Ozvala sa nám len raz, keď sme boli v tábore. Pýtala sa, ako sa máme. Nič viac. Teraz nezdvíha telefón, nereaguje na esemesky. Čo si o tom máme myslieť, keď sa dušovala, že sa o nás postará?“ pýtajú sa školáčky.
Našťastie majú ešte jedného, hoci nevlastného brata. „Ukázalo sa, že Maťo je charakter. Nezaváhal ani chvíľu a prebral za nás zodpovednosť,“ povedalo s úsmevom na tvári jedno z dievčat. Momentálne nezamestnaný Maťo (25) sľubuje, že dievčatám pripraví peknú budúcnosť. „Robil som brigádnicky na stavbe, ale už tam nemali pre mňa miesto. Dal som si žiadosť do spoločnosti, kde hľadajú zamestnancov, tak verím, že ma vezmú a budeme na tom predsa len o čosi lepšie ako doteraz, keď máme spoločný príjem zrhuba 500 €.
Asi stovku dáme na nájom a zo zvyšku musíme vyžiť. Peniaze však nie sú až také dôležité ako to, že sa máme radi,“ pripomína odhodlane mladý muž. „My sa Maťovi tiež snažíme pomáhať, ako sa len dá. Napríklad navaríme, upraceme, umyjeme riad. Spolu to zvládneme,“ uzavreli dievčatá, ktoré túžia po väčšom byte. Momentálne bývajú v jednoizbovom a štyria sa musia tlačiť v jednej spálni.
Vývoj udalostí v rodine mrzí aj najstaršiu sestru. „Ja som sa o dievčatá starať chcela, ale došlo k nedorozumeniu a niektorí ľudia boli proti mne. Takže si Maťo vybavil predbežné opatrenie zo súdu, aby mu boli sestry zverené do starostlivosti. Pripadala som si oklamaná, všemožne som sa totiž bila, aby mi ich po smrti mamy dali do starostlivosti a nešli niekam do decáku,“ hovorí Zdenka s tým, že sa odsťahovala, pretože si pripadala, že je tam navyše.
„Mám ich veľmi rada, chcem sa s nimi stretávať a pomáhať im, ako to len bude možné. Keď som sa však vybrala na návštevu a pýtala sa Maťa, či mám prísť, povedal, že vraj to je dievčatám jedno. Až mi srdce stislo a radšej som nikam nešla. Je mi ľúto, čo sa stalo,“ dodala na záver Zdenka.
