Pri používaní zámen dochádza často k ich zamieňaniu. Obzvlášť sa to týka používania zámena svoj alebo zámen môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich. Ak osoba, ktorej privlastňujeme, nie je podmetom vety, používame tvary zámena môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich.
Ak osoba, ktorej privlastňujeme, nie je podmetom vety, používame tvary zámena môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich. Napríklad: Myslela som si, že je to môj otec. Neviem, čo si mám myslieť o jeho povahe. Poznám ich situáciu.
Ak privlastňujeme podmetu vety, používame tvary zámena svoj. Napríklad: Krajina obmedzila svoj vzdušný priestor (vzdušný priestor patrí krajine). Poznám svojho otca (otec je môj). Pravidlá majú svoje miesto v spoločnosti (dané miesto patrí pravidlám). Častou chybou býva uprednostňovanie zámena môj a jeho skloňovaných tvarov namiesto zámena svoj.
