Bednárikovo detstvo poznačila jeho rodina. „Krv mu pila otcova fanatická pobožnosť a najmä jedna osoba, ktorá ho v detstve privádzala do zúfalstva. Mamina sestra - Anna Lilióza Chladná,“ odhaľuje Andrea Coddington, autorka biografie o Bednárikovi.
Ten neznášal povinné miništrovanie, návštevy kostola a náboženskú drezúru. Jeho otec, ktorý bol učiteľom matematiky a organistom v kostole, bol autoritou nielen v rodine, ale aj v režisérovej rodnej obci. Jedinou, koho rešpektoval, bola jeho švagriná. „Súcitil s jej osudom prenasledovanej a za vieru kruto mučenej ženy. Spoločne snívali o tom, že z Jozefa vychovajú farára,“ uvádza spisovateľka.
Mníška, ktorá v päťdesiatych rokoch skončila vo väzení, kde ju mučili, svojho synovca prenasledovala aj počas jeho štúdia v Bratislave a chcela, aby ho z umeleckej školy vyhodili. O nezhodách medzi Bednárikom, jeho otcom a tetou vedela aj Béďova učiteľka. „Mama mu vo všetkom nahrávala, tatko ho sekíroval a on sa odmalička ťažko podriaďoval. Rózku (Bednárikovu mamu, pozn. red.) veľmi mrzelo, že sa tak neznáša s Liliózou. A to vám poviem, oni dvaja sa strašne neznášali. Mníška mala iné názory, Jožko mal iné a nikdy sa nezhodli,“ vysvetlila Emília Morvajová.
Keď Béďo začal bývať v Bratislave, pre napäté vzťahy v rodine istý čas vôbec nechodil domov do Zelenča. Svojou vzdorovitou povahou otcovi spôsoboval doslova „predinfarktové stavy“. Bednárik odmalička v Boha veril, ale farára a cirkev odmietal. Otcovým a tetiným plánom sa nikdy neprispôsobil.
Jozef Bednárik bol uznávaným režisérom, no jeho herecké začiatky boli veľmi ťažké a umelec musel odolávať tvrdej kritike.
Viac sa dočítate v sobotňajšom Novom Čase
