John McEnroe, ktorý si v októbri zahrá aj na exhibícii v Bratislave, kariéru definitívne ukončil v roku 2006, ale v tenise stále ide na sto percent. Komentuje turnaje, má svoju akadémiu a stále exhibične hrá. Aj preto mohol v rozhovore pre Nový Čas porovnať napríklad tenisové svety svojej a súčasnej generácie.
? Ako sa cítite v pozícii tenisovej legendy?
- (smiech) Určite to beriem ako kompliment. Je milé vedieť, že si vás ľudia pamätajú, a že ste boli súčasťou niečoho, čo je väčšie ako vy.
? A ako sa vidíte vy?
- Ako ambasádora nášho športu. Ako niekoho, kto sa stále snaží dávať do tenisu to najlepšie, čo vie a celú svoju vášeň. V dobrom aj v zlom.
? Čo vás naučil tenis?
- Tenis vás naučí veľa vecí. Starať sa o seba a stať sa členom nejakej komunity, hoci ste v nej svojím spôsobom izolovaný. Naučí vás nikdy sa nevzdávať a aj to, že keď prehráte, nie ste automaticky lúzer, keď ste dali zo seba to najlepšie. A dôležité je učiť sa z vlastných chýb. Nikdy by som sa ako tenista nezlepšoval, keby som sa neučil z vlastných chýb.
? Ktorého tenistu vašej generácie ste mali najradšej?
- Vždy som celkom v pohode vychádzal s Björnom (Borgom). Boli sme totálne odlišní, ale myslím, že mimo kurtu sme boli osobnostne oveľa podobnejší, ako si ľudia mysleli. Keď sme hrávali, tak som príliš nevychádzal s Ivanom (Lendlom) ani Jimmym (Connorsom). Bolo tam dosť rivality, pozerali sme sa na seba rôzne, ale to nám asi vzájomne pomáhalo zlepšovať sa a vlastne sa spolu stať súčasťou tenisovej histórie.
? Stále sa pohybujete na okruhu, môžete porovnávať. Aká bola atmosféra medzi hráčmi za vašich čias a aká je teraz?
- Tenis je profesionálnejší, okolo hráčov je oveľa viac ľudí. Vyzerá to, že nezostal kameň na kameni - zmenilo sa stravovanie, rehabilitácia a všetky tieto veci. Je v tom oveľa viac peňazí, takže to ľudia berú vážnejšie ako kedysi. Ja som mal rád, keď to bolo troška osobnejšie, alebo, keď sa zjavila osobnosť. Myslím si však, že hráči zasa dnes spolu vychádzajú lepšie ako kedysi, ale je možné, že nie všetko je vidieť...
? Keby ste mali šancu zahrať si proti dnešným tenistom, brali by ste?
- Jasné, pretože by ma to prinútilo byť oveľa lepším hráčom. Každá éra má tenistov, s ktorými sa chcelte porovnávať, a od ktorých sa môžete veľa naučiť.
? A čo slovenskí hráči? Proti Milošovi Mečířovi ste hrali päťkrát. Spomínate si na niečo výnimočné?
- Miloš mal fantastický pohyb na kurte. Presne ako mačka. Škoda tých jeho problémov s chrbtom. Prekvapili ma, lebo pri hre vyzeral vždy veľmi uvoľnený. Na jeho tenis sa dobre pozeralo, ten jeho štýl sa mi veľmi páčil. S takým tenisom sa viem stotožniť oveľa viac, ako s takým tým bojovným a výbušným tenisom, aký hrá napríklad Nadal, hoci aj ten je veľmi zaujímavý.
