Invázia vojsk štátov bývalej NDR, ZSSR, Poľskej, Bulharskej a Maďarskej republiky 21. augusta 1968 do Československa priniesla desiatky mŕtvych a stovky zranených. Nie je však známy prípad, v ktorom by boli vinníci, vojaci okupačných vojsk spred 46 rokov, odsúdení. Pred váhy spravodlivosti orgány činné v trestnom konaní nedostali ani komunistických pohlavárov, ktorí boli považovaní za pozývateľov okupantov.
Koľko ľudí prišlo o život v bývalom Československu a na Slovensku? Podľa historikov okupácia si do konca roku 1968 v bývalom Československu vyžiadala život 108 obetí, na Slovensku to bolo 30 obetí. Ťažko zranených bolo približne 500 ľudí. Zoznam nie je ešte uzavretý. Podľa informácie Ministerstva vnútra bolo na Slovensku za okupáciu odškodnených 162 obetí okupácie sumou takmer 331-tisíc eur.
Obete okupácie na Slovensku
Danka Košanová (1953) - na schodoch Univerzity Komenského dievča 21. augusta 1968 zasiahli guľky do bedrovej oblasti. Po prevoze do nemocnice zomrela.
Ján Holík (1923) - kapitána Československej plavby dunajskej zasiahli do tváre dve guľky vystrelené na Šafárikovom námestí v Bratislave. Zomrel na mieste.
Peter Legner (1952) - učňa chemickej školy postrelili na Námestí SNP v Bratislave. Zomrel pri prevoze do nemocnice. Polícia vyšetrovanie uzavrela s tým, že sa nepodarilo zistiť, ktorý sovietsky vojak strieľal.
Milan Paulík (1955) - žiaka základnej školy v Rišňovciach (okres Nitra) usmrtilo nákladné auto, ktoré v centre obce riadil maďarský vodič. Šoféra zbavili obvinenia - podľa vyšetrovania bolo príčinou nehody zlyhanie bŕzd na aute.
Stanislav Sivák (1939) - zamestnanca Závodov priemyselnej automatizácie v Bratislave na Šafárikovom námestí v Bratislave zasiahla do brucha odrazená guľka. Zomrel pri prevoze do nemocnice.
Jozef Szvityel (1949) - maliara - natierača postrelil ruský vojak v Bratislave na Námestí SNP do chrbta dávkou zo samopalu. Po niekoľkých minútach zomrel.
Viktória Rybárová (1901) - matku piatich detí v obci Šulekovo pri Leopoldove zachytil tank a pokračoval v ceste. Podľa vyšetrovateľa sa totožnosť vodiča tanku nepodarilo zistiť.
Alojz Zsigárdi (1923) - tanky v Topoľníkoch (okres Dunajská Streda) splašili kone, ktoré boli na ulici zapriahnuté do vlečky. Kone Zsigárdiho odhodili priamo do dráhy tanku, ktorý muža prešiel.
Boris Zinovjev (1893) - Poliak stál 25. augusta pri ceste a pozoroval prechádzajúcu kolónu, jeden z tankov ho zachytil. je pochovaný v Brezovej pod Bradlom (okres Myjava).
Dominik Teplan (1908) - v obci Hul (okres Nové Zámky) pri jazde na bicykli 12. októbra 1968 dával Teplan znamenie o odbočovaní vľavo, na ktoré vodič maďarského nákladiaka nereagoval a Teplana zrazil. Cyklista zomrel pri prevoze do nemocnice. Maďarský súd zbavil vodiča obvinenia s odôvodnením, že cyklista porušil pravidlá cestnej premávky.
Jozef Kadura (1915) - povolaním vodiča záchranárov, ktorý išiel 25. augusta na motorke po Pionierskej ulici v Bratislave, zrazil neosvetlený obrnený transportér - nedal mu prednosť. Vyšetrovateľ totožnosť vodiča transportéru nezistil.
Rudolf Gavorník (1950), Štefan Zdechovan (1950) - pri paľbe z ľahkého guľometu v Detve smerom k zhromaždeným približne 500 ľuďom, ktorí pokrikovali na vojenskú kolónu smerujúcu k Zvolenu, strely zasiahli dvoch mužov.
Pavol Hlaváč (1939) - elektrikár v Závode SNP v Žiari nad Hronom pri ceste do práce 25. augusta 1968 narazil motocyklom do neosvetleného vojenského auta v Ladomerskej Vieske (okres Žiar nad Hronom). Zraneniam na mieste podľahol.
Jozef Levák (1930) - ľahol si do cesty kolóne sovietskych tankov smerujúcej na námestie vo Zvolene. Tank nezastavil a muža prešiel.
Anna Ulická (1951) - učnicu cestou na nákupy v Sučanoch (okres Martin) zachytila sovietska vojenská cisterna. Následne ju prešli ďalšie dve autá z kolóny.
Jozef Bonk (1949) - pri streľbe vojakov smerom k približne 600 občanov, ktorí v Poprade zatarasili cestu sovietskym tankom, strela zasiahla strojného zámočníka do brucha, zraneniam na mieste podľahol.
Štefan Ciberaj (1939) - dispečera na železnici v Rožňave zachytil sovietsky tank a pritlačil k stene obytného domu. Zranil mu panvu a amputoval nohu. Zomrel v nemocnici.
Michal Hamrák (1952) - učňovi Východoslovenských železiarní v Košíciach výstrely zasiahli hrudník a srdce, zomrel na mieste.
Ján Hatala (1949) - postrelený pri čerpacej stanici pohonných látok v Košiciach v smere na Prešov, podľahol zraneniam pečene a tváre.
Bartolomej Horváth (1947) - stavebný robotník v Košiciach bol zasiahnutý strelou do brucha a ľavej ruky. Na následky zranení zomrel v nemocnici.
Jozef Kolesár (1933) - robotník postrelený na Námestí osloboditeľov v Košiciach. Strela mu poškodila mozog.
Ján Korenko (1929) - cestou do práce pri obci Spišský Štvrtok (okres Spišská Nová Ves) na motorke narazil do odstaveného neosvetleného vojenského auta. Zraneniam podľahol v nemocnici.
Ján László (1915) - obuvníka smrteľne zasiahli strely na Námestí osloboditeľov v Košiciach.
Ladislav Martoník (1944) - vysokoškoláka na prešovskej ulici v Košiciach zasiahli strely do hlavy. Zomrel v nemocnici.
František Moštenický (1921) - na výlete na motorke s dcérou dvojicu zrazil tank, ktorý prešiel do protismeru a muža ťahal v pásoch asi 50 metrov. Dcéra bola ťažko zranená.
Štefan Sabol (1926) - Pri hádke a streľbe skupiny podnapitých ruských vojakov pred krčmou v obci Malá Ida (okres Košice - okolie) prišiel o život jeden z nich. Pri ďalšej paľbe boli zranení traja vojaci a Štefan Sabol.
Ján Sekel (1923) - auto zástupcu náčelníka Verejnej bezpečnosti Košice - okolie zasiahol mínomet, ktorý bol k sovietskemu nákladnému autu pripevnený iba oceľovým lanom. Mínomet auto odhodil na betónový most.
Ivan Schmiedt (1941) - zamestnanca železníc z Košíc, ktorý cestoval električkou z práce, výstrely sovietskych vojakov zasiahli zozadu do hlavy.
Miroslav Stachura (1966) - dvojročného chlapca z Kapušian (okres Prešov), ktorý prebehoval cez cestu, zachytilo sovietske vojenské cisternové vozidlo. Vojaka, ktorý cisternu riadil, zbavili obvinenia.
