A následne sme im umožnili natiahnuť si „druhú kožu“ a vyskúšať si vysnívané povolania pred objektívom našich fotografov.
Aneta Sedlmair–Parišková (41): Zubárka
Vraj ju vždy fascinovala práca zubárov. „Keďže som po rodičoch nezdedila kvalitné zuby, chodievala som k nim ako dieťa i teraz pomerne často. Nakoniec som si pred zrkadlom začala ,opravovať a vylepšovať´ zuby sama. Napríklad som si ich obrusovala šmirgľovým papierom a žuvačku som používala ako plombu,“ spomína s úsmevom Aneta Sedlmair–Parišková a hoci počas gymnázia čítala rôzne knihy o zuboch, nakoniec pred lekárskou fakultou vyhrala pedagogická. Okrem iného rozhodla aj skutočnosť, že dobrý zubár by mal byť šikovný.
„Pracuje v malom priestore úst a rozhodujú milimetre. Nie som si istá, či by som bola dostatočne zručná. A určite by som nechcela byť zlá zubárka. Ktovie? Možno by mi to išlo. Spochybnila som sa však ešte pred tým, než by som to skúsila.“ Sama vraj v zubárskom kresle cíti isté napätie, no dôvera k zubárke a dobrá anestéza strach vždy nakoniec odoženú. „Som rada, že moja zubárka mi všetko trpezlivo vysvetľuje a odpovedá na množstvo mojich otázok,“ smeje sa. A aby si u zubára odsedeli čo najmenej, snaží sa starať aj o chrup svojich synov. „Umývanie zubov ich baví všetkých troch, ale vždy im ich dočisťujeme my dospelí, teda ja alebo môj manžel,“ dodáva.
Ján Mečiar (43): Kozmonaut
O Jánovi Mečiarovi všetci známi dobre vedia, že sa priam fanaticky zaujíma vo vedecko-technický pokrok a kolegovia škrípu zubami, keď sa z jeho mobilu ozýva burácanie rakety oznamujúce novú esemesku. „Bol som práve v takom vnímavom detskom veku, keď letel do vesmíru Vladimír Remek a vtedy to bola pre celé Československo obrovská udalosť. Chytilo ma to a odvtedy ma to drží,“ vysvetľuje začiatky svojej vášne. Svoj sen chcel začať napĺňať po strednej škole. „Mal som nutkanie ísť študovať do Žiliny, leteckú fakultu na Vysokej škole dopravy a spojov, no keďže nemám oči úplne v poriadku, tak mi to zrušili hneď v zárodku a ani som sa tam neprihlásil. Zostal som pri pozemnej doprave,“ smeje sa.
S nasadnutím do rakety a ani samotným letom by vraj problém nemal. „Žalúdok som si skúšal predvlani v cvičnej stíhačke a vydržal, aj keď som sa bol predtým naobedovať. Inak som celkom pokojný človek, ktorého len tak niečo nerozhádže, a to si myslím, že sa v malom priestore kozmickej lode celkom zíde,“ konštatuje. V kombinéze NASA, do ktorej sme ho navliekli, sa vraj cítil nepohodlne. „V tých rukaviciach sa pomaly nedalo nič chytiť. A je v tom teplo, normálny skafander má klimatizáciu, tento nemal. Modlil som sa, aby nestúpala veľmi rýchlo teplota v miestnosti,“ zhodnotil so smiechom.
Lucia Barmošová (31): Učiteľka
Lucia má v tejto partii výnimočné postavenie, keďže ako jediná svoje vysnívané povolanie popri moderovaní aj aktívne vykonáva. „Je to zvláštne, kam človeka osud zaveje. Keď som sa hlásila na strednú školu, hovorila som si: už sa teším, ako budem zo školských lavíc preč,“ smeje sa. „A vtipné je, že som si v lavici posedela dosť dlho. Začala som učiť ešte počas štúdia PhD. a hoci už mám tento titul zopár rokov, rozhodla som sa na škole zostať,“ vysvetľuje a myslí tým svoje pôsobenie na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, kde vyučuje teóriu médií a masovej komunikácie. Mimochodom, okrem PhD. má aj titul PhDr. zo žurnalistiky. Kedy bude profesúra?
„Toto je opäť niečo, čo v tejto chvíli neplánujem, ale ktovie...“ smeje sa. Práca so študentmi ju vraj veľmi baví. „Beriem ich ako rovnocenných partnerov, veď sú dospelí ľudia a majú to vo svojich rukách. Problémy im nerobím, skôr naopak, snažím sa im pomôcť.“ A ako by porovnala prácu pred kamerou, kde státisícom divákov oznamuje správy, s prácou učiteľky, keď stojí v prednáškovej miestnosti a prihovára sa niekoľkým desiatkam študentov? „Najväčší rozdiel je podľa mňa v priamej interakcii, spätnej väzbe od študentov, ktorým sa prihováram. Môžem s nimi o téme hneď diskutovať, vypočuť si ich názory. V televízii to nie je možné.“
Adriana Kmotríková (44): Záchranárka
Keď sa Adriana Kmotríková premávala v koži sexi záchranárky po chodbách Jojky a kolegovia sa jej pýtali, či ich ide zachrániť, mala jednoduchú odpoveď: „Môžem ťa akurát obliať studenou vodou!“ V ostrej akcii by sa však tiež nestratila. „Vždy som obdivovala ľudí, ktorí robia toto povolanie. S pohľadom na krv problém nemám, no keby som bola svedkom toho, ako je niekto vážne zranený, v prvom rade by som asi siahala po mobile a zavolala odborníkov. Ale myslím, že by som nepodliehala panike. Ani keď som mala dlhodobo chorú prvú dcérku, tak som nepanikárila,“ rozpráva moderátorka, ktorej je jasné, že pri povolaní záchranára je dôležitá najmä psychická odolnosť.
„Najhoršie by bolo vyrovnať sa s tým, ak by som niekomu pomôcť nemohla. Myslím si však, že rovnako ako priviesť niekoho na svet, musí byť úžasný pocit aj zachrániť niekomu život.“ V každom prípade, svojich najbližších zachraňuje neustále. „Mám doma veľa liekov a okamžite ordinujem. Aj nedávno na dovolenke boli obe deti choré, no dostala som ich z toho vlastnými silami,“ dodáva so smiechom a hoci štúdium medicíny už v pláne nemá, kurz prvej pomoci by vraj bol zaujímavý.
Andrea Pálffy–Belányiová (38): Realitná maklérka
Hoci je vyštudovaná ekonómka a dlhé roky pracuje ako moderátorka, v skutočnosti neustále poškuľuje po úplne inej profesii. „Fascinujú ma reality,“ tvrdí Andrea. „A naozaj, ak by som sa ocitla v situácii, že si treba nájsť prácu v inej ako mediálnej oblasti, s veľkou pravdepodobnosťou by to bol svet realít.“ Ak má trochu voľného času, okamžite sleduje, ako sa vyvíja trh. „Pravidelne si pozerám zopár mojich obľúbených realitných stránok, aby som mala prehľad čo, kde a za koľko sa predáva či kupuje,“ vysvetľuje so smiechom, no tip na to, do čoho sa oplatí investovať, z nej nevymámime.
„Ale ja som tiež prednedávnom uložila peniaze do jednej nehnuteľnosti, o ktorej si myslím, že v prípade núdze ju bez problémov predám či prenajmem,“ prezrádza. Na rolu dobrej realitnej maklérky ju vraj predurčujú aj niektoré jej vlastnosti: „Rada si naštudujem nové veci a keďže som celkom komunikatívna, asi by to nebolo úplne nemožné pracovať v realitnej sfére,“ myslí si. Zatiaľ si však k realitám pričuchla len na strane hľadajúceho nehnuteľnosť. „A s úspechom, pretože potom niekoľkokrát došlo aj ku kúpe,“ dodáva.
Ľuboš Sarnovský (39): Pilot
Pokiaľ ide o voľbu alternatívneho povolania, Ľuboš, syn vojaka, má vo veci jasno. „Už od detstva ma otec brával na vojenské základne, zbieral som si časopisy, lepil plastové modely a niekoľko rokov sme žili v zahraničí, takže aký je rozdiel medzi tupolevom, iľjušinom či boeingom, som vedel oveľa skôr, ako som začal rozoznávať značky áut... A páčili sa mi uniformy,“ smeje sa moderátor, ktorý plánoval štúdium na Vojenskej vysokej škole leteckej v Košiciach. „Dokonca som bol aj na zdravotných testoch, no, žiaľ, na pilota stíhačky by to nestačilo... Trošku slabší zrak už od puberty a veľmi citlivý čuch na všetky pele a trávy, nuž s týmto sa do kokpitu nedostanete,“ konštatuje smutne.
Inak by žiadny problém s týmto náročným povolaním nemal a vlastne ani nemá. „Vekom už síce strácam schopnosť sadnúť si na hocijaký kolotoč, ale precíznosť, osobné nasadenie, schopnosť improvizácie, orientačné schopnosti a prirodzený rešpekt k autoritám mi nechýbajú ani dnes. A som pokojnejší, čo pomáha pri rozhodovaní...“ Prekážkou by dokonca nebola ani skutočnosť, že v prípade vojnového konfliktu by musel na niekoho strieľať ostrými. „V pozícii vojenského pilota, ktorý plní misiu, napríklad chráni vzdušný priestor svojej krajiny, nie je priestor na dilemy. Rozkazy prichádzajú zo zeme, tam musia zhodnotiť pre a proti. Pre mňa ako človeka je však vždy prvou voľbou „nenásilné“ riešenie problému,“ dodáva.
