V roku 2014 venujeme týmto velikánom samostatný seriál článkov. Jednou z nich je aj svetoznáma astronómka Ľudmila Pajdušáková. Aj vďaka nej patrilo kedysi Československo k astronomickým veľmociam.
Jedna z najväčších slovenských vedkýň pochádzala z rodiny obchodníka, narodila sa 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici. Už ako mladú dievčinu ju fascinovali hviezdy a snívala, že raz sa bude astronómii venovať profesionálne. Bolo to ambiciózne predsavzatie, bádanie vesmíru bolo v tom čase predovšetkým doménou mužov. Ľudmila Pajdušáková najprv vyštudovala súkromný učiteľský ústav, no napokon popri práci absolvovala štúdium astronómie.
Zapálená pre vec
Prvé skúsenosti s vedou zbierala v astronomickom observatóriu na Skalnatom plese. Spočiatku sa špecializovala na pozorovanie meteorov. Unikátna zbierka 10 000 snímok s viac než 11 000 meteormi bola druhou najväčšou na svete, hneď po harvardskej.
Najväčšou vášňou Ľudmily Pajdušákovej však boli kométy. Sama objavila celkovo päť kozmických objektov z ľadu. „Ako malý chlapec som bol spolu s otcom na jednej z jej mnohých prednášok o astronómii. Jej krásny a oduševnený prednes ma presvedčil, že štúdium astronómie je krásna záležitosť. A práve preto sa doktorka Ľudmila Pajdušáková presadila vo svete, lebo bola pre vec zapálená, veľmi húževnatá a cieľavedomá,“ hovorí predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti Ladislav Hric, ktorého práve Pajdušáková prijímala v roku 1977 do zamestnania.
Svetové uznanie
Práca slovenskej astronómky však bola oveľa bohatšia. V rámci programu Interkozmos pripravovala pokusy a prístroje pre umelé družice. Observatóriá vo Vysokých Tatrách získali vďaka objavom komét a svojim atlasom hviezdnej oblohy svetové uznanie, nemalý podiel na úspechoch mala práve Pajdušáková. Ako riaditeľka Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici sa neskôr venovala štúdiu atmosféry Slnka a periodicite slnečnej činnosti. „To, že bola aktívna aj v politike, jej pomohlo vybaviť veci pre astronómiu, pre jej ústav a rozvoj vedeckej disciplíny na Slovensku. Určite pomohla tomu, aby sa aj u nás rozvíjal výskum astronómie na svetovej úrovni a držali sme krok s Českom. Teraz už krok nedržíme,“ dodáva Hric.
Rodáčka zo Záhoria publikovala vyše 20 uznávaných vedeckých prác, či už v Československu, alebo v zahraničí.
Má planétku
Zapálená milovníčka hviezd urobila kus práce aj v popularizácii astronómie. Bola účastníčkou prednášok a besied po celom Slovensku, založila amatérske hnutie astronómov a zakladala ľudové hvezdárne a krúžky.
Navyše sa angažovala vo svetovom ženskom a mierovom hnutí. Ľudmila Pajdušáková napokon zomrela vo svojich milovaných Vysokých Tatrách, vo Vyšných Hágoch 6. júna 1979. Jej bývalý manžel Antonín Mrkos objavil 17. októbra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť planétku, ktorá dostala meno 3636 Pajdusakova. K Zemi sa približuje na minimálnu vzdialenosť 134 miliónov kilometrov a jej veľkosť vedci odhadujú na necelých sedem kilometrov.
