Na koľajniciach za 36 rokov najazdila tisícky kilometrov, pozná všetky trasy a cestovné poriadky. S električkou číslo 402 sú nerozlučné „parťáčky“. Aj keď vstáva ráno o tretej, práca na kolesách ju stále veľmi baví. Električky fascinovali Katarínu Popierovú odmalička. „Ako dieťa ma strašne zaujala práca sprievodkýň s koženou brašnou a klieštikmi na lístky. V devätnástich som prišla do košického dopravného podniku, že by som to chcela robiť. No práve vtedy tieto funkcie rušili,“ spomína sympatická Katarína, ktorá vyštudovala poľnohospodársku strednú školu.
„Opýtali sa ma však, či by som nechcela byť vodičkou električiek. Nezaváhala som ani sekundu,“ dodala. Zvládnuť niekoľkotonový kolos na kolesách ju v sedemdesiatych rokoch minulého storočia učil aj Alojz Tkáč, ktorý sa neskôr stal biskupom. Začínala jazdiť na električke typu T2, ktorá je dnes v DPMK už historickým exponátom. Pamätá sa na časy, keď do VSŽ chodila s trojvozňovou súpravou. Teraz mesto brázdi s električkou T3.
„Na tejto práci mám najradšej práve svoju štyristodvojku. Je mojou prechodnou obývačkou,“ smeje sa Katarína. Skúsená vodička pracuje v náročných špičkových trhaných službách. Začína skoro ráno, druhú časť zmeny ťahá popoludní. „Vstávam zvyčajne o tretej, prvý nástup mám o 4.01 hod. Do práce však chodím s úsmevom, veľmi ma baví,“ vraví Katarína, ku ktorej si ostatní kolegovia často chodia po radu.
Výzva
Strávili ste v jednej práci celý svoj život a chcete sa podeliť o svoje zážitky a spomienky? Ozvite sa nám na tip@novycas.sk
