Okrem najbližšej rodiny mu posledné zbohom prišli dať aj priatelia, medzi ktorými nechýbali známe osobnosti. Známeho trubkára odprevadili do neba nielen slzami, ale aj úsmevom a úctivým potleskom. Hoci to najprv vyzeralo tak, že poslednú rozlúčku s Martinom Ďurdinom († 40) bude sprevádzať hustý lejak, krátko pred začatím smútočného obradu dážď vystriedalo slnko.
Akoby to symbolizovalo Martinov optimistický prístup k životu. „Bol to veselý človek, na svet sa pozeral s úsmevom a v poslednom období si aj často spieval pieseň s týmto názvom,“ povedal v príhovore herec Robo Roth, ktorý má na Ďurdinu veľa veselých spomienok. Zármutok tak na chvíľu zjemnila pieseň od Karola Duchoňa S úsmevom, ktorú mal trubkár rád.
Slovenský Chet Baker
Obradná sieň aj napriek neznesiteľnému dusnu praskala vo švíkoch. S hudobníkom, ktorého mnohí prirovnávali k americkému džezovému trubkárovi Chetovi Bakerovi, sa prišli rozlúčiť približne tri stovky prevažne mladých ľudí. Ďurdina spolupracoval s mnohými osobnosťami.
„Niekedy slová nestačia, preto majú hudobníci a umelci tak blízko k sakrálnym veciam. Nech vám ešte dlho znie v ušiach Martinova hudba, aby ste na neho nezabudli,“ prihovoril sa kňaz smútočným hosťom po modlitbách, keď všetci na znak úcty vstali a hudobníka odprevadili do neba tichým potleskom.
„Odkedy si odišiel, som ako duša bez tela, ani neviem, či je piatok, či nedeľa... Slzy sa mi tlačia do očí, keď spomienka na teba ma zaskočí,“ znela jedna z dojemných básní na rozlúčku.
Po približne polhodinovom obrade prítomní kondolovali na terase krematória Martinovým najbližším. Úprimnú sústrasť Ďurdinovej rodine prišli vysloviť aj herci, speváci a mnohé známe tváre nielen z hudobného
šoubiznisu.
Báseň pre Martina
Keď ide trúbka do neba,
na zemi smutno je.
Nenahradia ju v orchestri
tie čierne hoboje.
Ale tá trúbka potom znie
v orchestri anjelov.
Keď príde trubkár do neba,
v nebi je veselo.
/Ľubomír Feldek/
