Hrebene Malej Fatry momentálne skúma päť geológov. „Ak sa sila búrky zopakuje, so stopercentnou istotou sa to zosunie opäť,“ informoval Nový Čas vedúci oddelenia inžinierskej geológie Štátneho geologického ústavu Pavel Liščák. Na svahoch kopcov Stoh, Stehy, Hromové, Malofatranský a Veľký Kriváň zostalo okrem obnažených skál aj množstvo zeminy, ktorá je nasiaknutá vodou. Pred týždňom sa zrútilo dole svahmi 100 000 m³ zeminy.
Koľko sa môže zrútiť teraz? To nikto netuší! „Na toto budeme vedieť odpovedať, ak dostaneme od hasičov letecké snímky. Z nich sme schopní vyrátať prognózu,“ povedal geológ. Prácu geológov sťažuje nepriaznivé počasie a náročný terén. „Stále prší a blýska sa. Podrobnejšie zistenia sú preto teraz prakticky nemožné. Zosuvu zeminy nijako nezabránime. V tejto chvíli rozhoduje vyššia sila,“ dodáva Pavel Liščák.
Čo spôsobilo pohromu?
Vplyvom zrážkových anomálií, keď za tri hodiny spadlo na m² 67 mm vody, sa v nadmorskej výške 1 500 až 1 600 m na vápencovom podloží neudržali hlinito-kamenité prúdy a stiekli dolu svahom lavínovými žľabmi rýchlosťou 10 až 20 m/s. Zhruba 560 m od stanice lanovky sa tieto žľaby spájajú, čím došlo k ich kumulatívnemu účinku, takže hrúbka valiacej sa masy dosiahla výšku 3 až 4 metre.
