Napríklad dlho odolávala dotykovému telefónu a internet banking začala využívať len pred dvomi rokmi. Podobne je to u Adely Banášovej (33) aj s facebookom, kde sa jej do cesty stavia okrem technickej neznalosti a lenivosti aj silné vnútorné presvedčenie o tom, že na čriepky z jej súkromia vlastne nik nie je zvedavý.
Na facebooku sú desiatky vašich profilov...
Áno, videla som, ale ja nie som ani jedna z nich. Neviem ani, aké vyvíjajú v mojom mene aktivity. Niektoré z nich sú také kvázi fanúšikovské, no keďže to nik nespravuje, tak je to asi také polomŕtve. Aby som však povedala pravdu, mám aj svoj profil, no pod iným menom, mám tam asi 12 kamarátov a mám to, aby som sa vôbec na facebook mohla pripojiť, keď chcem ísť pozrieť napríklad stránku môjho divadelného projektu Trochu inak.
Takže profil pod svojím menom ste nikdy nemali? Ani na skúšku?
Nie, ja som si to nevedela ani založiť. Potom mi kolegyňa v rádiu založila ten tajný profil, aj mi naň vymyslela prezývku a dala nejakú fotku. Ja by som ju vlastne ani nevedela vymeniť a ani tam nič zavesiť. Uvedomujem si, že som vlastne nikdy nemala ani žiadnu svoju oficiálnu stránku, na ktorej by som napríklad nabádala ľudí, aby za mňa hlasovali v rôznych anketách.
Ako často sa vám stáva, že počas debaty s kamarátmi ste zrazu mimo, neviete sa zapojiť práve preto, že netušíte, čo všetko sa na FB premlelo?
Rozmýšľam teraz, s kým sa stretávam. Môj Peťo nie je na FB, potom mám jedného kamaráta oproti môjmu domu, ktorý tiež veľmi nefacebookuje... I keď občas zistím, že mi niečo ušlo. Napríklad asi pol roka dozadu som dávala rozhovor pre jeden portál, a teraz to niekto hodil na FB a vraj sa to veľmi šíri. Niekto mi akurát hovoril, že čítal ten rozhovor. Ja mu na to, že veď som ho robila dávno. Ale vraj to teda niekto šeroval na FB.
Prečo nemá FB ani váš priateľ?
Lebo on je podľa mňa jeden z najslobodnejších ľudí, ktorému je to všetko jedno. Ale zase môj otec má stránku a má aj svoj FB ako spisovateľ, a to je podľa mňa dobre, komunikuje so svojimi čitateľmi.
