Pred katedru sa postavil ako mladý učiteľ chémie a biológie, neskôr sa stal zástupcom riaditeľky a nakoniec riaditeľom. Časy sa zmenili a s ňou aj spoločnosť i žiaci - deti, ako ich zvykne nazývať. Korene školy, na ktorej súčasný riaditeľ začínal, siahajú až do roku 1949, keď to bola učňovská škola pri Zákazkových závodoch VKUS.
Neskôr bola niekoľkokrát pretransformovaná. Takýchto premien zažila do dnešného dňa 13. Dnes je z nej Spojená škola na Tokajíckej ulici v Bratislave. Učiť bol odjakživa jeho sen: ,,Učiteľom som túžil byť už od svojich gymnaziálnych čias a krátko po skončení školy som sa dostal na stredné odborné učilište odevné. Klamal by som, keby som 100 000-krát nad svojím rozhodnutím nezaplakal,“ poznamenal, no napriek tomu to nevzdal.
,,Dnes sú deti väčšie individuality a majú viac problémov ako kedysi. Súvisí to najmä s rozpadnutými rodinami - dieťa potrebuje niekam patriť najmä v dnešnej zložitej dobe,“ vysvetlil. Tým sa, prirodzene, sťažuje aj práca učiteľov. Rozdiel medzi pozíciou učiteľa a riaditeľa sa dá merať najmä prostredníctvom smiechu: ,,Veselých zážitkov človek na škole zažije dosť, ale je pravda, že k riaditeľovi sa veľa veselých príhod nedostane. No každoročne sa pobavím na maturitných brbtoch,“ povedal.
3 najlepšie BRBTY:
Učiteľ: - Aké typy písma používame dnes?
Žiak: - Napríklad klinové.
Učiteľ: - Kto bol Ľudovít Štúr?
Žiak:- Dejateľ slovenského národa.
Učiteľ: - Čo znamená, ak povieme, že je čokoláda polyformná látka?
Žiak:- Že môže byť mliečna, biela a horká.
Výzva: Strávili ste v jednej práci celý svoj život a chcete sa podeliť o svoje zážitky a spomienky? Ozvite sa nám na tip@novycas.sk.