Umelec, ktorého v roku 2000 odborný časopis Gramophone ocenil trofejou za celoživotné dielo a titulom najväčší verdiovský tenorista 20. storočia, skonal podľa informácií talianskych médií v piatok na klinike v Miláne vo veku 90 rokov.
Rodák z Vidalenza di Polesine neďaleko Parmy debutoval na sklonku 40. rokov minulého storočia ako barytonista v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly. O tri roky neskôr sa preorientoval a stal sa z neho tenorista, pretože podľa vlastných slov si uvedomil, že na vrchol sťaby barytonista nedosiahne.
Jeho triumfálna umelecká dráha sa začala v roku 1951 v Bari, o dva roky neskôr už spieval v milánskej La Scale, čoskoro však aj na ďalších špičkových európskych operných scénach. Bol umeleckým partnerom nielen nezabudnuteľnej Marie Callasovej, ale aj Renaty Tebaldiovej, Montserrat Caballé, Renaty Scottovej, Leontyne Priceovej, či Joan Sutherlandovej. Sťaby Radames vo Verdiho Aide si podmanil i Metropolitnú operu v New Yorku a jej náročné publikum.
Slávny interpret spieval pod taktovkou prakticky všetkých významných dirigentov druhej polovice 20. storočia, vrátane Herberta von Karajana, Leonarda Bernsteina, Jamesa Levinea, Georga Soltiho, Ricarda Mutiho či Lorina Maazela. Súčasťou Bergonziho repertoáru bolo viac ako 60 operných postáv. Zosnulý zanechal i rozsiahlu diskografiu.
