Doslova živý kronikár košickej zoologickej záhrady sa stal vôbec prvým profesionálnym ošetrovateľom pred dlhými 30 rokmi. Odvtedy pomohol prísť na svet viac ako 120 zvieratám. Od starostlivosti o takmer každého člena zoo prešiel nakoniec k lesným zvieratám. Spoločne s nimi sa stal atrakciou pre stálych návštevníkov. Nový Čas predstavuje príbeh prvého zo Slovákov, ktorí nikdy nezmenili svoje pracovisko.
Chovateľ Ondrej Pástor (49) je služobne najstarším pracovníkom zoo v košických Kavečanoch. Zažil už deviatich riaditeľov a za celé obdobie pomáhal prísť na svet vyše 120 zvieratám. Vo svojej dobe patril medzi prvých Čechoslovákov, ktorí absolvovali exoticky znejúcu Strednú odbornú školu pre chovateľstvo exotických zvierat v Prahe. Po jej dokončení odštartoval svoju bohatú kariéru na východe Slovenska.
„Nastúpil som 1. júla 1984. Prvými zvieratami boli huculské kone, leopard, líška a rys. Umiestnené ešte boli v stajniach a hospodárskych budovách vtedajšej Vysokej školy veterinárnej pri Hornáde. Až o rok neskôr sme sa presťahovali do areálu zoo v Kavečanoch,“ zaspomínal si Ondrej, ktorý sa stal vôbec prvým profesionálnym ošetrovateľom v košickej zoo.
Keď nebola voda
Ondrej, ktorému miestni nehovoria inak ako kronikár zo zoo, si veľmi dobre pamätá na svoje ťažké začiatky. Pred 30 rokmi mu vodu museli nosiť rodičia, aby si mal aspoň kde umyť ruky, a musel sa starať nielen o všetky zvieratá, ale aj o zásobovanie. Situácia sa zlepšila až rok po jeho nástupe. „V roku 1985 sme už boli štyria, v zoo sa postavili prvé voliéry a klietky, pribudli zvieratá, a tak sme si už prácu rozdeľovali. Ale aj tak sme ešte napríklad museli chodiť aj do centra mesta. Mali sme v parku pri plavárni umiestnené labute, husi či bažanty, o ktoré sa bolo treba tiež starať,“ povedal Ondrej, ktorý si za toľko rokov odniesol zo svojej práce množstvo príhod. „Raz ma nabral malý býček jaka tibetského pri prenášaní, ale aj samec paovce hrivnatej. Ale sú to zvieratá a bránili si svoje teritórium,“ smeje sa ošetrovateľ, ktorého meno sa objavovalo v novinách už pred 24 rokmi.
Opatrovateľ bez zvierat
V súčasnosti sa Ondrej Pástor stará o kamzíky, paovce, muflóny, antilopy, zubry, ale aj o pštrosy či žeriavy. Síce je pre neho jeho práca celoživotným koníčkom, čoho dôkazom je aj 30 odpracovaných rokov, doma však žiadne zvieratá nemá. „Bývam v paneláku, bolo by to pre to zviera trápenie. Ale zas môžem povedať, že som sa staral takmer o všetky zvieratá v našej zoo, až na tie v teráriách a akváriách. Každý robil najprv všetko, takže som kŕmil aj opice alebo vtáctvo,“ uzavrel Ondrej.
Výzva: Strávili ste v jednej práci celý svoj život a chcete sa podeliť o svoje zážitky a spomienky? Ozvite sa nám na tip@novycas.sk
