Kedy vás napadlo založiť si kapelu The Susie Haas Band?
Keď som bola členkou rodinnej kapely, bavilo ma vymýšľať program koncertov, kabaretné predstavenia a štýl spevu, ktorý sa mi dobre spieva. Zároveň som ním vyhrala aj pár ocenení ako kabaretná speváčka v zahraničí. Nad vlastnou kapelou som začala uvažovať vtedy, keď som začala mať pocit, že ma to v súčasnej dusí a ťahá inde. Rozviedla som sa a opustila som kapelu. Nápady som si pochopiteľne vzala so sebou a založila skupinu The Susie Haas Band. Kapelu s vlastnými kostýmami, repertoárom a nápadmi.
Akej hudbe sa kapela venuje?
Keďže viem, čo sa mi páči, robím a spievam nie len starý jazz, ale aj autorské veci, ktoré sú spravené na „old time“ a preto sa mi dobre spievajú. Snažíme sa byť vo všetkom originálni. Máme vlastné kostými navrhnuté Ivetou Haasovou, aby nám nikto nevytkol, že niekoho napodobňujeme. Ja nemusím, srším nápadmi J
Neodhovárali vás blízki a priatelia od toho, aby ste si zakladali kapelu, navyše s hudobným štýlom, ktorý úplne každý nepočúva?
Pravdou je, že štýl, ktorý spievam, nie je komerčný, ale ja sa hudbou neživím. Nie je to to hlavné, čo robím, môžem so spevom kedykoľvek skončiť a opäť začať. Kapela okrem profesionálnej muziky robí hlavne dobrú šou, všetko si sama moderujem, ľudia sa smejú a zapájajú do programu. Navyše ide o spoluprácu s mojím Divadlom Haaf. Milé spojenie, ktoré ma baví a napĺňa.
V kapele s vami hrajú samí muži. Prečo? Zvládli by ste tam mať aj ženu?
Riešila som to, keď som v kapele hľadala akordeonistu. V debutovom albume „Námornicka“ sa objaví ako hosť akordeonistka,čiže žena-Marcela Vilhanová.Štýl starého jazzu a swingu, čo do módy, hudby, divadla hercov a spevákov a bontónu,mám dokonale preštudovaný.
Preto, ak je medzi mužmi jedna žena, je pre nich a pre divákov divou. Ak je jeden muž medzi ženami, je to sexsymbol. To je asi odpoveď, prečo som jediná v sukni a s ružou vo vlasoch.
Vnímajú to tak aj tí muži? Ste pre nich uznávanou autoritou?
To neriešim. Sú v mojej kapele dobrovoľne, nik ich nenúti. Ak sa im moje jednanie nepáči, môžu hrať vo vlastnej kapele. Ja si ich na druhú stranu vážim, obdivujem a nechám si poradiť. Veď si len zoberte, že títo profesionálni hudobníci si dokážu zo seba vystreliť a dať si kvôli detskému Divadlu Haaf na seba kostým a hlavu prasaťa, somára, či žaby. Jednoducho, nejdú sa zo seba pos..ť ako väčšina ľudí v brandži. Ak chcel niekto hrať v mojej kapele, podmienkou bolo hrať zároveň v Divadle Haaf. Aby naše koncerty boli v jednom aute. Rešpekt je to, že sedem mužov sedí a ja šoférujem.
Kam to chcete s touto kapelou dotiahnuť?
Chcela by som, aby keď si niekto povie názov The Susie Haas Band, aby bolo jasné, že je to kapela Zuzany Haasovej. Že je to kapela, s ktorou je zábava, ktorej hudba sa dobre počúva a dobre sa na ňu aj pozerá. Aby bolo jasné, že tí námorníci, to sú oni.
V súčasnosti vydávate s kapelou prvé CD Námornická. Je to splnený sen?
CD je sen, ktorý je zrealizovateľný, ako každý z mojich snov. Je to aj produkt, ktorý môže posunúť moje hobby niekam ďalej. A tiež je to srdcová záležitosť, keďže sú tam moje autorské texty, ktoré boli písané nie len v ťažkých chvíľach, ako napríklad skladba „Prepáč mi“, ale aj počas chvíľ pohody. Takou je skladba „Káva“. K textom mi píše hudbu skladateľ Milan Hradil a sú šité na mieru. Viac ich ale bude až na druhom CD, na tomto debutovom pracovali aj hostia, ako vynikajúci klavirista Erik Dimitrov, alebo emočne empatický trumpetista Ján Marciš.
Zažili ste s kapelou určite mnoho vtipných momentov. Vybaví sa vám nejaký?
Keďže mám na starosti šiestich mužov a organizujem odchody kapely, vždy im napíšem, čo si nemajú zabudnúť. Už to vnímam ako pravidlo a športovú disciplínu, že topánky si v kapele zabudol už každý. Vínimkou nebolo ani fotenie promo fotiek na obal CD.Nakoniec jeden muzikant musel fotiť v teniskách. Ešteže sme mali šikovného grafika.
Kapela je kapela. Ale čo počúva Zuzana Haasová v súkromí?
Počúvam klasiku, rap, funky a rôzne srbské, či chorvátske songy. Mám rada prehľad a to nie len v hudbe. Hudbou sa prebúdzam, počúvam ju pri šoférovaní aj pri zaspávaní. Hudbu počujem aj v tichu, keď som zamilovaná, ale tú počujem len ja.
