Jeho dlho očakávaný nový projekt V siedmom nebi začne ako týždenník, no ak sa diváci chytia – o čom asi nikto nepochybuje – od budúceho roka bude vraj na obrazovkách častejšie.
Dlho ste neboli na obraze, nechýba vám spätná väzba?
Určite áno, ale mal som to tak aj predtým. Keď sme, dajme tomu, na konci novembra dovysielali Modré z neba a potom sme ďalšie tri mesiace len nakrúcali, tak som kolegom hovoril: „Do prčic, už aby sme boli vo vysielaní.“ Utopil som sa v tom, nakrúcali sme, nakrúcali, ale akoby do šuplíka. Samozrejme, bolo fajn, že faktor pomoci tam stále bol, či už sme vysielali, alebo nie... Teraz je ale tá pauza ešte dlhšia, prvý príbeh sme točili už vo februári a do vysielania ideme až ku koncu prázdnin. Áno, potrebujem spätnú väzbu, televízia je výrazne kontaktné médium a ja momentálne ten kontakt nemám.
Čaká vás pracovné leto?
Neviem to celkom povedať. Tým, že sa začína niečo nové, bude viac povinností, výroba scény, jej schvaľovanie, nasvecovanie... Je to síce prioritne záležitosťou režiséra a kameramana, no tým, že som aj scenáristom či autorom projektu, tak si do toho hovorím svoje. Plus ideme robiť dosť noviniek, ktoré nemáme vyskúšané. Preto som si trochu nadbehol s príbehmi.
Modré z neba figurovalo v rámci ankety OTO medzi zábavnými reláciami a váš nový projekt sa vraj má k zábave priblížiť. Bude viac smiechu a menej sĺz?
To neviem... V prvom rade chcem povedať, že Modré z neba som do kategórie Zábavná relácia nezaradil ja a ani by som to nikdy neurobil. Ja najmä chcem, aby tie príbehy boli hlavne autentické, to je na tom hodnotné. No a logicky s tým sú spojené aj emócie. Nemyslím si, že V siedmom nebi je v kategórii zábavná relácia či smutná relácia. Bude to relácia plná emócií a tie emócie budú mať rôzne farbičky. Ja to nikdy do ničoho netlačím. Teraz som napríklad nakrúcal príbeh chalana, ktorý mal rakovinu lymfatických uzlín a ušiel hrobárovi z lopaty. Človek by na prvé počutie očakával, že to bude smutné rozprávanie, no keď som prišiel, oproti mne sedel jeden vitálny trendový chalan s náušnicami, ktorý sa rehotal, robil si z toho prču. Neviem, do akej miery to bol obranný reflex a do akej sa dokázal cez to preniesť. Podľa toho, čo sa o nás porozprávalo, akože tlačíme na pílu, tak by som ho mal zastaviť a povedať: „Tak toto nie, chlapče, to sa mi nehodí do koncepcie, buď smutný...“ To určite nie. Ja sa rád nesiem na autentickej emócii daného človeka. X-krát sa stalo, že vzniklo veľa vtipných momentov aj s ťažko chorými deťmi. Aj v tom, čo máme teraz nahraté, je veľa úsmevných situácií, neočakávaného humoru.
Do pomoci chcete výraznejšie zapojiť celebrity. Darí sa to, alebo uhýbajú?
Nikdy som s tým nemal problémy, teraz akurát trochu zmeníme formu. Poviem to takto. V zásade by som celkom rád oslovil ľudí, o ktorých si myslím, že majú o pár peňazí viac ako ostatní, tak prečo by z nich nedali. A malo by tomu predchádzať niečo, čo bude pre väčšinu známych ľudí pravdepodobne úplným šokom a dovtedy nepoznaným zážitkom a na konci bude to, že: „Fajn, a teraz daj zo svojho!“ Či sa to bude dariť, to som aj ja sám zvedavý. Azda áno.
Vaše meno sa v Jojke uplynulé mesiace spájalo aj s inými projektmi, i keď tieto informácie sa nikdy nepotvrdili.
Nechcem byť súčasťou ničoho iného, len V siedmom nebi. Keby som chcel, tak tých ponúk bolo, ale som veľmi vyťažený, takže nemám záujem. Aj pred x rokmi som v Markíze povedal, že s Modrým z neba je toľko roboty, že nič iné robiť nebudem môcť. Jediné, o čom hovoríme s generálnym riaditeľom Jojky Marcelom Gregom, že ak by sa projekt ľuďom páčil, tak by mal od budúceho roka iný typ nasadenia a iný typ periodicity. Že by nešlo o týždenník, ale by sa v istej modifikácii objavoval vo vysielaní viackrát. Ale to rozhodne ctený divák.
Keďže prostredníctvom televízie s divákmi už dlhší čas nekomunikujete, na kontakt s fanúšikmi využívate sociálnu sieť. A práve tam ste ich nedávno nechali vybrať vašu novú podpiskartu. Nevedeli ste sa rozhodnúť?
Ja si v zásade myslím, že by som mal na svojej podpiskarte mať fotku nejakej peknej baby, aby sa bolo na čo pozerať. To by ale asi nešlo... Poslali mi z Jojky na výber asi tri fotky a áno, nevedel som sa rozhodnúť, na ktorej sa tvárim blbšie. Tak som si povedal, že v princípe sú podpiskarty určené pre fanúšikov, tak nech si rozhodnú sami. Bol som presvedčený, že viac sa ujme fotka v saku, ktorú som aj lajkol a prekvapilo ma, že s výrazným náskokom vyhrala tá druhá.
Nosíte podpisky stále so sebou?
Áno, musím povedať, že idú dosť na dračku. Neviem, ako sú na tom ostatní, ale tým, že mám veľa nakrúcaní po celom Slovensku, tak ten záujem je veľký. Dokonca keď poviem, že sa minuli, tak mnohí zareagujú, že to je prejav neprofesionality. Mal by som byť ako obchodník a vedieť odhadnúť, koľko akého tovaru objednať. Skrátka, ľudia reagovali v štýle: Tak a teraz čo? Donesiete zajtra? Navyše si myslím, že ak už si niekto pýta podpis, tak v zásade by mal byť na niečom inom ako na zdrape novinového papiera.
Markizácke podpisky z Modrého neba sa už minuli?
Rozmýšľam... Keď ich nájdem, ešte by som ich mohol dorozdávať. Ale je možné, že sa minuli, i keď sa mi zdá, že mi zostali ešte nejaké staršie z relácií, ktoré som robil pred Modrým z neba. Ale rozdávať tieto, to už by som vyzeral, že sa hrám na mladého.
V rámci nakrúcania V siedmom nebi ste sa pred časom vrátili z Afriky, odkiaľ ste si odniesli podozrenie na maláriu. Už ste fit?
Už áno, i keď týždeň to bolo dosť blbé. Malária sa našťastie nepotvrdila, i keď v princípe mi bolo jedno, ako sa volá to, z čoho mi bolo úplne na prd.
