Kvôli zraneniu kolena musel úspešnú kariéru predčasne ukončiť, ale plynule prešiel na dráhu trénera. Na MS 2014 v Minsku je prvýkrát na tomto turnaji v pozícii asistenta hlavného trénera Vladimíra Vůjteka (66).
Pred troma mesiacmi ste zažili olympijskú premiéru v pozícii reprezentačného trénera, teraz to je na MS. Dá sa to porovnať?
- Vo februári bola veľmi krátka príprava. Chalani zo zámoria prišli na poslednú chvíľku, takže tam nebolo veľa času na nacvičenie niektorých vecí. Naopak, príprava pred MS je oveľa dlhšia, aj keď na druhej strane sa neustále menil káder a niektorí chalani tiež prišli neskoro. V každom prípade sme teraz mali oveľa viac času sa zodpovednejšie pripraviť.
V Soči ste mali hviezdny káder, viacerí hráči boli z vašej generácie alebo dokonca starší. V Minsku máte veľa mladíkov. S kým sa vám pracuje lepšie?
- Ku generačnej výmene muselo prísť, dlho sa o nej hovorilo a nemohli sme sa jej vyhnúť. Teraz k tomu prispelo aj to, že sezóna má dva vrcholy, niektorí chalani majú stále povinnosti v zámorí a mnohí ďalší sú zase zranení. Vedeli sme o tom a myslím si, že čím skôr sa tak stalo, tým lepšie. Pre týchto hráčov to je veľká škola a aj pre ďalších zo širšieho kádra, ktorí sa do nominácie napokon nedostali, to môže byť zase impulz, aby dostali do hokeja ešte väčšiu chuť. Sami videli, že boli veľmi blízko a nabudúce sa im to už môže podariť.
Starší hráči ako Šatan alebo Nagy vám tykajú. A čo tí mladí?
- Samozrejme, že tí starší, s ktorými som ešte hrával, alebo sme sa predtým poznali, s tými si tykám. A mladší mi vykajú.
Na MS ste štartovali päťkrát. Vedeli ste si vtedy predstaviť, že raz na nich budete ako tréner?
- Vtedy som nad tým určite nerozmýšľal. Chcel som mať hráčsku kariéru čo najdlhšiu, ale, žiaľbohu, to vypálilo inak. Som však rád, že som zostal pri hokeji. Je to môj život, je to moja vášeň a niečo, čo ma baví. To, že som sa teraz dostal na MS ako tréner, je pre mňa veľká pocta. Teším sa, že som súčasťou kádra a môžem v ňom pomáhať Láďovi (trénerovi Vůjtekovi – pozn. red.).
