V šou Hitovica sa objavil multitalent a majster sebapropagácie MARTIN JAKUBEC (30), ktorý dnes používa aj umelecké meno EMDŽEJ. Kedysi podnikal v oblasti keteringu, dnes funguje ako spievajúci producent a v budúcnosti sa vidí vo veľkej politike. Veď čítajte...
Kariéru ste si začali budovať na viacerých frontoch už ako veľmi mladý. Boli ste zázračné dieťa?
Narodil som sa pod zázračnou hviezdou. Už keď som išiel na strednú školu, presne som vedel, čo chcem, všetko som si naplánoval. Bol som len v prvom ročníku na hotelovej škole kuchár-čašník a už som vedel, na akú vysokú školu pôjdem, vlastne rovno na tri, a vedel som, že chcem získať titul PhDr. Môj život je nalinkovaný, naplánovaný.
Ale nie vždy vám tie plány vychádzajú...
Na 90 %.
No v tridsiatke ste chceli byť ženatý a mať jedno dieťa, Jakuba...
Áno, toto nevyšlo. Nemám teraz na rodinu čas.
Takže rodinné plány nevyšli, profesionálne áno.
Snažím sa, lebo som cieľavedomý, ctižiadostivý, dostatočne sebavedomý a viem sa orientovať v rôznych vodách, aby som bol úspešný.
Čo by o vás povedali vaši spolužiaci či učitelia zo základnej školy?
Spolužiaci ma prvé dva roky nemali radi, lebo ma mali veľmi radi učitelia. Sedel som v prvej lavici, suploval som pomaly učiteľku...
A žaloval!
Bol som troška bonzáčik. Učiteľka sa zamýšľala, že: „Koho si dnes vyvoláme?“ A ja hovorím: „Pani učiteľka, Marianko sa hlási, chce si opraviť známku.“ (smiech)
Narazili ste v živote aj na nejaké limity, keď ste zistili, že na toto jednoducho nemáte?
Určite. Tým, že v takom nízkom či strednom veku som taký dravý, húževnatý a multifunkčný, stretávam sa s odporom starých psov. Stokrát môžem byť presvedčený, že viem výborne produkovať, spievať, moderovať, robiť šou, ale oni povedia, nie, budeš robiť iba jednu vec. Dennodenne sa stretávam s odporom a odmietaním. Bojujem, musím ťažko presviedčať o tom, že som dobrý.
Kde sa vlastne končia vaše ambície? Kedysi ste uvažovali o vstupe do politiky...
Ešte som mladý, mám sebareflexiu a povedal som si, že musí dozrieť čas, aby som sa pozrel do zrkadla a spýtal sa: „Zrkadielko, zrkadielko, povedz, že mi, kto je tu možný a najlepší budúci prezident?“ Cez politiku, národnú, budem chcieť riešiť kultúru, médiá a národnostné veci. Vyjdem s programom, ešte nie tieto voľby, ale možno už tie ďalšie. Mám dokonalú predstavu, ako osloviť ľudí. Musí prísť nový mesiáš, ktorý spasí túto krajinu.
Vy? Druhý Mečiar, otec národa?
Áno. Som pripravený. Mečiarovi som veľmi fandil, videl som v ňom silu, a to ma motivovalo. Viackrát som sa s ním stretol a chcel som prebrať v čase, keď sa likvidovalo HZDS, toto hnutie. Chcel som ho refrešnúť, no Vlado nechcel, sekol to, povedal, že s ním to všetko končí. Aj Fico raz bude mať svojho nástupcu, a to nebude nikto odtiaľ... Nový mesiáš nebudem len ja, budem mať svojich pobočníkov. Ja mám tím, staviam ho už dlho.
Koho, Božanku?
Nie, i keď ona bude vedúca sekretariátu.
No neviem, neviem, kým k tomu dôjde...
(smiech) No dobre... Možno ju zabalzamujeme.
Čo považujete za vrchol svojej kariéry? Hitovicu?
To je teraz pre mňa dosť veľká vec. Dlho som bojoval za túto zábavnú reláciu na Markíze a som rád, že sme to spravili. Pôvodne som to mal celé robiť na kľúč, lebo som autor námetu, no potom sme sa dohodli, že si to bude robiť Markíza, musel som ustúpiť, čo bolo pre mňa netypické. Takže som tam ako kreatívny producent. A keď sa bavíme o najväčších úspechoch mojej kariéry, tak mám 26 cédečiek, to si kto môže povedať?
Jadranka má určite dvakrát toľko.
Ale dajte mi pokoj s Jadrankou!
Keď už sme pri vašich „kamarátoch“, tak Peter Stašák pred časom na vašu adresu vyhlásil: „Pre neho sú vhodné len dve inštitúcie: Blázinec alebo väzenie.“
Jemu by som okamžite kúpil celú kúru na protialkoholické liečenie. Všetci usporiadatelia hovoria, že on triezvy nezaspieva. To je človek, s ktorým by som sa v živote nevedel postaviť na jedno javisko.
Nejaká úcta k šedinám u vás nefunguje?
Ježišmária, milujem starých ľudí, slušných, kultivovaných. Ale nie ľudí, ktorí prví bezdôvodne na mňa útočia.
Zrejme mal dôvod...
Ale ja som ho stretol raz v živote. On je hovorca bývalých repeťákov, ich štve, že mám túto značku. A kde boli oni? Chľastali, keď ja som budoval značku. Majú smolu.
Mimochodom, ako dopadol váš spor s Jojkou kvôli značke Senzi TV? Tam ste hrozili súdom...
Celá kauza ešte nie je uzavretá a ja viem prečo... Je mi to už aj jedno, ale morálny víťaz som už dávno ja, nech to dopadne akokoľvek. Navyše som si spravil reklamu.
Pokiaľ ide o vaše životné plány, tak ste avizovali, že po štyridsiatke si už chcete len vychutnávať zarobené peniaze.
Peniaze stále točím a investujem do nových projektov. Nežgrlím do pančuchy, nestaviam vilu na Slavíne. Zarobím, dám do nového CD, novej relácie... Ale zase ľudia ma vďaka tomu poznajú, je to všetko moje promo.
Ale vy ste pred časom stavali nejaký dom...
Áno, ale predal som ho a zarobil nejakých 20 000 €. A teraz staviam ďalší v Chorvátskom Grobe. Vlastne sa zaoberám aj nehnuteľnosťami.
Hovorí sa, že dôchodcovia, ktorí vás zbožňujú, na vás prepisujú majetky.
Tety mi dávajú dary. Majú ma ako svojho syna, ako svoj idol. Nepotrebujú sa pozerať na starých chrenov, potrebujú vidieť mladého chlapca, ktorý im dáva iskru, nádej, oživuje v nich spomienky. Pri mne ženy mladnú o dvadsať rokov a tým, že som slobodný, môžem patriť každej jednej. Dostávam od nich aj finančné sponzoringy, dotácie či pozemky. Dostal som nejaké záhrady, nehnuteľnosti, majetky na mňa prepisujú. Dokonca od mojej, teraz už veľmi dobrej kamošky, som dostal 4 hektáre v Trenčíne pri diaľnici, kde bude výstavba, takže to predám nejakému developérovi. Neviem prečo, ale po mne idú ženy 45 plus a za spoločnosť mi ponúkajú veľa peňazí, aj posledné úspory, aby sa so mnou rozprávali, aby so mnou strávili aspoň chvíľku, lebo im dobíjam životnú energiu. Občas to zoberiem.
Takže sa vám darí.
Nepotrebujem veľa peňazí. Som síce megaloman, mám rád drahé jedlo, míňam na oblečenie a najmä na autá. Každý rok kupujem nové auto, mám ho ako hračku, ktorá ma vždy omrzí. Ale som skromný. Niekedy, keď je slabý mesiac, nezarobím ani 500 € a som o kôrkach, a potom ďalší mesiac zarobím na vystúpeniach 26 000 €.
Aký najlepší biznis ste v živote urobili?
Najviac som v živote zarobil na keteringu, svadby na kľúč, párty servis. Ako dvadsaťročný som robil veľké akcie pre 5 000 - 10 000 ľudí. Nemal som vtedy problém za víkend zarobiť 150 000 vtedajších korún. Toto ma finančne postavilo na nohy, no potom prišiel konkurenčný boj, a tak som išiel do šoubiznisu. No čakám, že zase príde niečo väčšie, a to by mala byť tá politika, kde je veľa peňazí.
