Hoci je Francúz, v jeho žilách koluje slovensko-turecko-židovská krv. Jeho babička Rebecca šila v prestížnom parížskom salóne, jeho brat fotí pre magazíny Vogue či Elle a on si chce u nás založiť módnu značku.
Sylvain sa objavuje v Paneláku ako Frederik, ktorý sa rozhodol na Slovensku hľadať svoje korene a podnikať. Málokto však tuší, že je to tak aj v jeho reálnom živote.
Časť svojich koreňov má tento mladý muž v okolí Prievidze. „Moja stará mama Agnesa pochádzala z dedinky Sebedražie a starý otec Gašpar Machač býval nejakých tridsať kilometrov odtiaľ,“ hovorí Sylvain a pokračuje, že sa s nimi spája veselá príhoda. „Starý otec odišiel do Francúzska ešte asi ako 20-ročný. Usadil sa v oblasti Burgundska a v dedinke Grón si založil farmu. Jedného dňa stará mama Agnesa, ktorá tiež odišla do Francúzska, začula kdesi ako niekto po slovensky poriadne nadáva. Bola prekvapená, že počuje rodnú reč, tak sa mu prihovorila. Zistili, že obaja pochádzajú z rovnakého kraja a nakoniec bola z toho svadba. Brali sa na farme starého otca v roku 1937,“ smeje sa mladý muž.
Sylvain odmietol, aby ho v Paneláku niekto daboval. A keďže sa po slovensky ešte len učí, poriadne sa pri textoch zapotí. „Slovenčina je veľmi ťažká. Pomáha mi pri tom slovenská kamarátka, ktorá hovorí plynule po francúzsky, takže viem, čo sa učím,“ vraví herec. „V detstve ma nemal kto naučiť po slovensky. Starý otec sa so starou mamou síce medzi sebou rozprávali po slovensky, ale zo svojich štyroch detí chceli mať Francúzov. Môj otec Christian (†59) im rozumel, ale po slovensky nehovoril,“ vysvetľuje Sylvain, ktorého mrzí, že prišiel o túto príležitosť.
Mladý Francúz má však zaujímavé korene aj z maminej strany. „Moji prastarí rodičia boli tureckí Židia. Z Turecka ušli do Španielska a nakoniec sa usadili na severe Francúzska. Tam si založili veľkú fabriku na textil, ale o tú neskôr prišli,“ rozpráva Sylvain. Vzťah k látkam sa preniesol aj na ich dcéru Rebeccu, teda Sylvainovu babičku. „Nevyučila sa za krajčírku, ale keď sa presťahovali do Paríža, naučila sa šiť. Najskôr sa zamestnala v malom ateliéri vtedy už známej prestížnej značky Lanvin (v roku 1889 ju založila Jannete Lanvin – pozn. red.) a neskôr sa vypracovala až na popredné miesto. Stala sa z nej prvá šička, ktorá pracovala spolu s dizajnérom a dozerala na hotové výrobky. Bola patrónom značky,“ spomína Machac.
Jeho mama Nicole (69) mala v podstate šťastie. „S babičkou Rebeccou vošli do značkového obchodu, tam si mama vyskúšala napríklad kabát a babička jej doma ušila presne taký, len z lacnejšieho materiálu. Takže to vyzeralo, že chodí oblečená v značkových veciach,“ vraví herec. A k móde má blízko aj jeho starší brat Gil (43). Ten je dvorným fotografom dvoch módnych magazínov v Paríži – Vogue a Elle. Okrem toho je spisovateľom, režisérom, nakrútil dokumentárny film o počítačoch a internete – MixAge, ktorý sa však zatiaľ do kín ešte nedostal.
Ani Sylvain, ktorý v Paríži vyštudoval herectvo, v ambíciách nezaostáva. Okrem toho, že chce na Slovensku hrať aj naďalej, chystá sa u nás založiť módnu značku. „Projekt už mám rozbehnutý a pomáhať mi s ním bude aj môj brat. Ak sa značka uchytí, rád by som ju dostal aj do Paríža,“ hovorí smelo mladý muž. „Začať chcem s tričkami, ale viac zatiaľ neprezradím.“ Slovensko ako krajina sa mu páči. Niekde vo svojom vnútri cíti, že majú niečo spoločné. Bol už vo viacerých mestách, ale pozrieť si chce ešte aj Košice. No a presvedčený je, že aj ženy sú u nás ženskejšie ako vo Francúzsku. Sylvain si zatiaľ nemyslí, že by sa na Slovensku usadil natrvalo. Viacero aktivít má aj vo Francúzsku a cudzie mu nie sú žiadne krajiny. Minulý rok dva mesiace strávil v New Yorku, predtým päť mesiacov v Číne. Medzi jeho záľuby patria varenie, hra na gitare, dobré víno, hudba a tiež jazda na snouborde.
