Až rok po jeho smrti čo-to prezradil jeho zať a tiež známy herec Dušan Kaprálik. Ten pre nedeľník rozpovedal nielen trpký príbeh Romančíkovcov, ale aj vlastnú bolesť, ktorú zažil, keď prišiel o milovanú ženu Helenku.
Málokto sa môže pochváliť takou širokou hereckou rodinou ako práve Dušan Kaprálik. Jeho svokor Elo Romančík (†89) bol legendárny herec a hercom je aj jeho švagor Ivan Romančík (64). Tomuto umeniu sa upísali tiež Kaprálikove tri deti – Zuzana (40), Martin (37) a Ondrej (26). Dušan, ktorý sa narodil v znamení Rýb, im žartom hovorieva „moje kaprovité deti“. A patrí k nim ešte aj Ondrejovo dvojča Danka (26).
Divadlo a TV
Sám Kaprálik z hereckej rodiny nepochádza. Až do maturity bol fanúšikom matematiky a fyziky, dokonca na matematicko-fyzikálnej olympiáde skončil štvrtý v Československu.
K recitovaniu ho priviedla učiteľka slovenčiny. A keď ho po talentových skúškach prijali na VŠMU, bolo rozhodnuté. A vydržalo mu to dodnes. Veď ani ako dôchodca nemá o prácu núdzu. Na Malej scéne predstavuje svoj herecký kumšt v hrách Caligula, Revízor a Komplic. Na televíznej obrazovke to bolo v seriáloch Pravdivé príbehy, Kriminálka Staré Mesto, Ordinácia v ružovej záhrade či teraz v Búrlivom víne.
Tam stvárňuje jedného z troch vinárov zo spolku Vínečko, ktorý sa momentálne lieči na psychiatrii, keďže chcel spáchať samovraždu. „Hrám človeka, akých je na Slovensku mnoho, a je mi ich ľúto,“ hovorí Kaprálik. „Sú to ľudia zemití, majú radi svoju prácu, snažia sa o niečo, ale vonkajšie prostredie ich dokáže zničiť. A oni v sebe nemajú silu, aby tomu vzdorovali.“
Krásna Helena
Sám Kaprálik sa musel popasovať v reálnom živote s naozaj krutou ranou osudu, keď mu zomrela prvá manželka Helena (†33), za slobodna Romančíková. Zostali vtedy po nej dve malé deti - deväťročná Zuzka a šesťročný Martinko.
S Helenou sa Dušan zoznámil ešte na strednej škole v Martine, kde obaja žili. Bola o rok mladšia. „Strašne sa mi páčila, bola to krásna žena. A tak som za ňou začal chodiť,“ spomína Kaprálik. Ona ho však vytrvalo odmietala. A tak sa zoznámil s jej 5-ročnou sesternicou. „Chodili sme sa spolu hrávať na dvor, kde Helena bývala. Trvalo to pol roka, kým som sa začal hrať aj s ňou,“ smeje sa Kaprálik. Helenina mama však svoju dcéru strážila a tak ako prívesok chodil s nimi aj jej brat Ivan Romančík. „Boli sme už dohodnutí. Ja som mu kúpil škatuľku cigariet a on na nás čakal dve hodiny v parku. Takže sme boli spokojní všetci,“ spomína s úsmevom.
Zákerná choroba
Keď Dušan odišiel z Martina do Bratislavy, ich láska s Helenou pokračovala. O rok neskôr prišla za ním aj ona.
„Mali sme nádherný, harmonický vzťah. Vzali sme sa a narodili sa nám deti. Potom však Helena ochorela. Najskôr jej začali tvrdnúť kĺby na rukách,“ opisuje situáciu spred viac ako tridsiatich rokov Kaprálik. Helena chodila po doktoroch i liečeniach, ale nič nepomáhalo. Nakoniec jej službu vypovedali obličky. Stvrdli aj tie. „Pamätám si, že práve sme boli so Zuzkou na Hviezdoslavovom Kubíne, kde vyhrala a cestou naspäť sme prespali v Martine. V noci mi zatelefonovali, že Helena zomrela. Bol to pre mňa strašný šok. Nechápal som to, pretože ešte pred odchodom sme boli u špecialistov a nikto nič nezistil,“ spomína herec a dodáva, že išlo o nejakú vzácnu chorobu a celý jej priebeh trval asi rok a pol.
Šermiarka Silvia
Dušan náhle zostal s deťmi sám. Bolo to hrozné... „Niekedy večer sa deti pýtali a mrnkali, kde je ich maminka. Snažil som sa, aby nestratili istotu. Vysvetlil som im, že mamu už neuvidia, ale je stále s nami, a že ich ľúbi.“
Takmer rok bol sám, potom sa však zoznámil so šermiarkou Silviou. Mala vtedy 22 rokov, Dušan o 13 viac. „Zo všetkých žien sa mi najviac pozdávala. Študovala ešte na vysokej škole archívnictvo a pomáhala mi s deťmi. Je to pracant a spoľahlivý človek,“ vraví herec. „Pre deti sa stala druhou mamou. Prijali ju, takže som si dobre vybral.“ Po šiestich rokoch manželstva sa do rodiny Kaprálikovcov narodili dvojčatá Ondrík a Danka.
Svokor Elo
Kaprálik dodnes rád spomína na svojho prvého svokra - Ela Romančíka, ktorý zomrel v októbri 2012. Jeho vlastný syn, herec Ivan Romančík, mu nevedel odpustiť, že jeho, ako i jeho sestru otec opustil kvôli inej žene, keď boli ešte veľmi malí. Ich mama sa z toho psychicky zrútila... Nakoniec si však cestu k sebe predsa len našli.
„My muži akosi ťažšie odpúšťame,“ vraví Kaprálik. „Ale Helena netrpela tým, že od nich otec odišiel. Neodcudzili sa. Brala to ako fakt, ktorý sa stal. Ich vzťah bol uvoľnený, srdečný, Elo pri nej nemal pocit viny,“ vysvetľuje. „Elo k nám chodieval väčšinou večer a vždy hovorieval, že má len desať minút čas. Nešiel ani dnu, len zostal v chodbe, tak sa ponáhľal. Ale domov niekedy odchádzal aj o tretej ráno,“ vraví pobavene Kaprálik. „Bol veľmi hrdý, keď nás neskôr videl so Zuzkou a s Martinom hrať všetkých v predstavení Tri v tom.“
Posledné roky žil Elo Romančík veľmi utiahnuto. Von nevychádzal, trápilo ho srdce, cievy i kŕče v nohách. „V závere svojho života sa odstrihol od sveta a nechcel ani veľmi komunikovať. A keď, tak len telefonicky. Bol to veľmi dobrý človek, len na rozdiel odo mňa on nemal šťastie na ženy. Vyberal si divošky. To, že bol trikrát ženatý, nič neznamenalo, nebol záletník, ale veľmi seriózny pán.“
Odsúdený na samotu
Dušan s Helenou sa starali aj o jej mamu, ktorá dostala rakovinu hrtana. „Boli sme taký doopatrovateľský ústav, lebo predtým u nás dožila aj Helenina babička, čiže Elova mama,“ hovorí Kaprálik.
Totiž byt, v ktorom bývali, patril Elovi Romančíkovi a ten im ho predal s podmienkou, že babička v ňom zostane bývať. „On by nám ten byt bol aj daroval, len to by s tým musela súhlasiť aj jeho tretia manželka. Myslím si, že Ivan nebol ani tak nahnevaný na otca, ako na to, že ho nemohol navštevovať. Zakázala im to Elova žena. Dom bol jej a jeho deti tam nesmeli vkročiť, hoci spolu nemali žiadne. Nemohli za ním chodiť deti ani vnúčatá, nikto...“ prezrádza na záver Dušan Kaprálik.
