Traja drobní káčeri Hui, Lui, Dui, korytnačiak Franklin, myšiak Speedy Gonzales, ďateľ Woody, zajačiky, medvedíky, papagáje... Za piskľavými hláskami z animovaných rozprávok by ste sotva hľadali tohto dobre stavaného chlapa, no je to tak.
„Prídem do štúdia a keď spustím, tak nastane výbuch smiechu a potom všetci krútia hlavou, že to nie je možné,“ smeje sa na jedinečnej danosti, ktorá ho živí. „Režiséri ma radi obsadzujú do úloh zajačikov, medvedíkov, psíčkov, papagájov, všetkého, čo má vysoké tóny,“ dodáva.
Radi ho majú aj v reklamnom biznise, okrem iného nahovoril zajačika, ktorý je tvárou avivážneho prípravku, či obľúbenú detskú pochúťku – sladkého medvedíka.
Cvičená opica
Jeho „herecká“ kariéra začala už v detstve. „Otec nás od malička učil recitovať a spievať. Keď k nám prišla návšteva, boli sme všetci súrodenci zoradení a predviedli sme, čo vieme,“ rozpráva. Nečudo, že keď v základnej škole hľadali nové prírastky do detskej rozhlasovej dramatickej družiny, okamžite zdvihol ruku.
Mal osem rokov a o pár mesiacov už kráčal na Kolibu do dabingu. Jeho prvou postavičkou bol srnček Bambi a vraj sa od začiatku chytil. „Myslím, že áno,“ uvažuje. „Aj keď si dnes pozriem staré veci, ako napríklad večerníčky Pa a Pi, kde som robil kocúrika, zdá sa mi to fajn. Pustíme si to a so synom sa smejeme, aký som mal hlas.“
V istom zmysle však mal hlasov hneď niekoľko... „Keď sa malo dabovať Káčerovo, Američania nám do STV-čky poslali nejaký materiál na skúšku a konal sa kasting. Pri mikrofóne sme boli traja, ja a dve dievčatá a mali sme vyskúšať robiť troch bratov, ktorí sa volali Hui, Dui a Lui. Nahrali sme vzorku a kým sa čakalo na vyjadrenie, tak to tam ešte bežalo na obrazovke a keďže som sa nudil, začal som akoby dabovať po sebe všetkých troch. Režisérka hneď: ,To je super. Poďme to nahrať iba s tebou!‘ Nakoniec som teda robil všetkých troch a to v jednom kuse, striedal som tie hlasy. Chodili sa na mňa pozerať ako na cvičenú opicu.“ Vtipné však je, že to, čo dokázal v detstve, dokáže aj teraz. „Nedávno prišli nové diely Káčerova, ktoré sme znovu predabovávali a znovu som robil všetkých troch ja.“
Neliečená astma
To, čo on nazýva darom od Boha, môže mať však prozaické vysvetlenie. „Kedysi som mal nábeh na astmu a nejako sme to neliečili. Myslím si, že to s tým môže súvisieť... Mám taký dychový hlas,“ uvažuje. Okrem zvieratiek ho v dabingu využívajú aj v ďalších extrémnych polohách. „Robím väčšinou tučných ľudí alebo rôznych vagabundov a vrahov.“
Rodinná tradícia
V rodinnej tradícii pokračuje aj Petrov syn, ktorý si dabing vyskúšal už ako štvorročný! Aktuálne má za sebou hlavnú rolu Shermana v novej animovanej komédii Dobrodružstvá pána Peabodyho a Shermana. „Veľmi sa mu to páči, ale začína mutovať, tak uvidíme...“
Dnes to ľutujem...
Napriek všetkému P. Krajčovič nemá vyštudované herectvo, dokonca ani konzervatórium. „Nedostal som sa naň,“ smeje sa. „Prvý rok mi učiteľka prepísala prihlášku na vojenskú školu. Bol pre mňa šok, keď namiesto talentových skúšok mi prišiel papier, aby som sa dostavil do Ružomberka. Rodičia išli okamžite do školy protestovať, no učiteľka ich presvedčila, že ja som jej to kázal.“ Nakoniec putoval do deviateho ročníka a o rok skúsil konzervatórium opäť. Učiteľka už síce nezakročila, no umelecká škola mu ušla pred nosom. „Začal som chodiť na klavír, no neovládol som ho ešte dobre a keď mi kázali na talentových skúškach niečo zahrať, tak som sa ospravedlnil. No a potom mi prišiel papier, že pre nedostatočný talent ma neprijali. Netušil som, čo ďalej, keďže od malička som chcel byť len hercom.“ Nakoniec sa prihlásil na polygrafiu a po jej skočení VŠMU už neskúšal, mal totiž priveľa práce v dabingu, s ktorým nikdy neprestal. „Dnes to ľutujem, lebo vždy som chcel vyskúšať divadlo a nemal som šancu dostať sa k nemu bez školy.“
Nedávno však nastal v jeho živote rozhodujúci zlom – v jojkárskom projekte Ochrancovia dostal prvú väčšiu úlohu pred kamerami a postavu detektíva si náležite vychutnáva.
