Tento víkend si pospíme o hodinu o menej, v nedeľu 30. marca nás čaká prechod na letný čas. Znamená to, že o 2:00 v noci si ručičky hodiniek posunieme na 3:00. Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času do roku 2016. Na zimný čas najbližšie opäť prejdeme 26. októbra, keď si ručičky hodiniek pretočíme o hodinu späť, teda z 3:00 na 2:00.
Výhody a nevýhody
Pre zachovanie či zrušenie letného a zimného času existujú výhody aj nevýhody. Medzi pozitíva patrí efektívnejšie využitie denného svetla. Posunutie súmraku štatisticky znižuje aj počet dopravných nehôd. Nevýhody sú dve. Jednak to je narušený biorytmus u ľudí, ale aj problémy s komunikáciou a cestovaním medzi krajinami, kde sa čas nemení.
Pôvodne naplánovala Európska únia koniec letného času iba do roku 2011, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších päť rokov.
Nemajú ho všade
Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra.
Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011.
Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.
